VEREJNÉ PREROKOVANIE SPRÁVY O HODNOTENÍ VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Na pôde Žilinskej župy sa 14. júla uskutočnilo verejné prerokovanie správy o hodnotení  rozvojového dokumentu Žilinského kraja – PHSR ŽSK 2021+ v rámci procesu posudzovania jeho vplyvu na životné prostredie.

Príprava strategického dokumentu má tak za sebou ďalší míľník. Cieľom je zabezpečiť dôslednú ochranu životného prostredia  a posúdiť  vplyv pripravovaného strategického dokumentu  na životné prostredie.

Proces je nevyhnutý pred  samotným schválením dokumentu Zastupiteľskom ŽSK, ktoré je plánované na september 2022.

#ZDRAVYKRAJ

ROZVOJ CYKLODOPRAVY A CYKLOTRÁS  

Nízkoemisná a ekologická doprava, ktorá turistov i domácich prevedie krásami regiónov. Žilinská župa má  jasnú predstavu o vlastnej cyklistickej sieti v budúcnosti.

 

Jej kostru tvorí projekt Vážskej cyklotrasy v dĺžke 160 km, ktorá prechádza celým krajom a prepája jeho regióny. V súčasnosti je z nej postavených približne 30 km. Župa má aktuálne rozpracovaných ďalších 44  úsekov cyklotrás v dĺžke 215 km, pričom niektoré sú súčasťou práve Vážskej cyklotrasy. Odhadované investície na tieto projekty predstavujú 60 mil. eur. Po dokončení bude celoslovenský projekt Vážska cyklotrasa merať viac ako 400 km a spájať štyri slovenské kraje.

Žilinský samosprávny kraj podporuje okrem vlastných projektov aj cyklodopravné zámery ďalších partnerov v území.

Pri podpore cyklistiky Žilinský kraj úzko spolupracuje aj s Krajskou organizáciou cestovného ruchu, ktorá sa sama taktiež aj finančne podieľa na obnove a značení nových cykloturistických trás. V roku 2021 bolo celkovo vyznačených 237 cykloturistických trás v dĺžke 2991 km.
To znamená, že u nás sa nachádza cca 20% zo všetkých slovenských cykloturistických trás.

Navyše každoročne od júna do septembra financujeme cyklobusy v regiónoch, ktoré odvezú cyklonadšencov pohodlne spolu s bicyklami k najvýznamnejším cyklotrasám v regióne.

VLASTIMIL KOCIÁN: Chceme atraktívnejší región pre ambicióznych mladých ľudí.

Regionálne inovačné centrum INOVIA rozbehlo začiatkom tohto roka  svoju aktívnu činnosť. Aké sú jeho aktuálne plány?  Rozprávame sa s riaditeľom INOVIA, Vlastimilom Kociánom.

 

Prečo vzniklo Inovačné centrum INOVIA?

V zahraničí sú inovačné centrá ťahúňom inovačného ekosystému a majú pozitívny vplyv na rozvoj regiónu. Dobrými príkladmi v najbližšom okolí sú Moravskoslezské inovační centrum v Ostrave a Jihomoravské inovační centrum v Brne. Napríklad, Jihomoravské inovační centrum dokázalo počas svojej existencie významne zviditeľniť Brno a pritiahnuť mozgy zo širokého okolia. Moravskoslezské inovační centrum v Ostrave za necelé 4 roky svojej existencie pomohlo viac ako 300 firmám v rozvoji podnikania. Tieto pozitívne skúsenosti z blízkeho zahraničia chceme pretaviť do podobne úspešného príbehu u nás v Žilinskom kraji.

Inovačné centrum INOVIA vzniklo na základe dohody o spolupráci medzi Žilinským samosprávnym krajom, mestom Žilina a Žilinskou univerzitou v Žiline. Samotnému vzniku inovačného centra predchádzalo niekoľko mesiacov príprav, ktoré zahŕňali komunikáciu s kľúčovými hráčmi v regióne, výmenu skúseností a inšpiráciu príkladmi z praxe i zo zahraničia. Taktiež prebehol prieskum očakávaní v podnikateľskom sektore a na základe získaných dát sa kreovali hlavné okruhy činností budúceho inovačného centra.

Zjednodušene sa dá povedať, že INOVIA má priniesť regiónu rast existujúcich firiem, vznik nových zaujímavých startupov, nové pracovné príležitosti a výzvy, skrátka väčšiu atraktivitu pre ambicióznych mladých ľudí. Záleží nám na zvyšovaní pridanej hodnoty regiónu a zvyšovaní kvality života v regióne.

 Veľmi dobre to vystihuje naše poslanie – “Pomáhame podnikavým ľuďom zlepšovať svet”.

 

Aké služby Inovia ponúka a pre koho?

INOVIA pomáha premeniť myšlienky a nápady na skutočné projekty s reálnymi výsledkami. Inovačné centrum pomáha existujúcim firmám prekonávať prekážky, poskytuje služby podporujúce rast a inovácie, zabezpečuje kvalitných expertov, radí majiteľom alebo manažérom firiem nájsť tie správne cesty, ako vylepšiť svoj výrobok, či službu, alebo ako upraviť spôsob obchodovania, prípadne ako osloviť nový segment zákazníkov a ako vďaka inováciám dosiahnuť reálne zlepšenia a zvýšiť hodnotu firmy.

Okrem toho INOVIA prepája firmy s výskumnými tímami, zviditeľňuje výsledky výskumu a vývoja, radí startupom a spinoffom. Zároveň poskytuje projektové poradenstvo pre samosprávy so zameraním na SMART agendu a na digitalizáciu a efektivizáciu procesov a služieb. 

Kto tvorí váš tím?

Veľmi ma teší, že sa mi veľmi rýchlo podarilo zostaviť malý akčný tím šiestich šikovných zapálených ľudí schopných napĺňať naše poslanie, naše ciele. V tíme máme pokryté oblasti biznis poradenstva, vzdelávania aj znalostí z prostredia samosprávy. Veľkou pomocou sú nám experti z firiem, ktorí odovzdávajú svoje know-how ďalším firmám v regióne. Zjednodušene sa tak dá povedať, že súčasťou nášho tímu sú všetci naši partneri a klienti.

Cieľom inovačného centra je aj zvýšenie atraktivity regiónu pre mladých. S odlivom mozgov a talentov sa vysporiadavajú aj okolité kraje a regióny. Ako môže INOVIA pomôcť?

Aby sme udržali mladých ľudí vo svojom rodisku, je potrebné poskytnúť im atraktívne podmienky na život. Toto zahŕňa celkový prístup. Mám tým na mysli nielen zaujímavú zmysluplnú a dobre platenú prácu, ale aj dostupnosť bývania pre mladé rodiny, moderné a kvalitné služby štátnej správy a samosprávy, napr. bezproblémové umiestnenie detí do jaslí a škôlok, bohatý výber voľnočasových aktivít pre školopovinné deti a podobne. K rozhodnutiu zostať žiť v regióne, rozbehnúť tu svoje vlastné podnikanie, či budovať svoju profesionálnu kariéru je potrebné motivovať mladých ľudí komplexne. Vyžaduje to spoločný postup zo strany samosprávy, podnikateľského sektora ale aj vysokých a stredných škôl.

Jedným z poslaní INOVIA je aktivovať potenciál ľudí, prepájať a zintenzívniť spoluprácu miestnych firiem s výskumnými a vzdelávacími inštitúciami, najmä so Žilinskou univerzitou, ako aj so zahraničnými firmami. Týmto všetkým môže inovačné centrum INOVIA prispieť k udržaniu šikovných mladých ľudí v regióne a pritiahnutie ďalších talentov a budúcich inovátorov.

V súčasnosti aktívne budujeme inovačný ekosystém a inovačné know-how žilinského regiónu. Hľadáme tých správnych partnerov z regiónu aj mimo neho a premieňame myšlienky a nápady na skutočné projekty s reálnymi výsledkami. A možno to bude práve tvoj nápad, ktorý v budúcnosti zmení svet. Aj Ty môžeš byť súčasťou ekosystému INOVIA :-).

Všetky informácie nájdete na www.inovia.sk.

Vypočujte si podcast 

INOVIA ZNAMENÁ STIMUL PRE INOVAČNÚ A DIGITÁLNU TRANSFORMÁCIU KRAJA.

#INOVATIVNYKRAJ

 

 

 

ŽILINSKÝ KRAJ PRIJAL NÍZKOUHLÍKOVÚ STRATÉGIU DO ROKU 2030

Schválením Nízkouhlíkovej stratégie na roky 2020-2030 pomáhame  napĺňať ambiciózny plánu uhlíkovej neutrality Slovenska do roku 2050 v Žilinskom kraji.

Poslanci Zastupiteľstva ŽSK schválili  dokument „Nízkouhlíková stratégia Žilinského samosprávneho kraja na roky 2020 – 2030″  v snahe prispieť k zlepšeniu kvality životného prostredia na regionálnej úrovni. 
„Slovensko má ambiciózny cieľ, dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Tento záväzok by mal pomôcť spomaliť nárast globálnej teploty do konca storočia na svete pod 2°C. Mestá a regióny sú subjekty, ktoré môžu zohrať dôležitú úlohu pri dosahovaní environmentálnych záväzkov štátu. Z toho dôvodu sa Žilinský kraj rozhodol vypracovať Nízkouhlíkovú stratégiu ŽSK na roky 2020 – 2030,“ informoval Ján Pavlík, riaditeľ odboru regionálneho rozvoja ŽSK.

Nízkouhlíková stratégia navrhuje aktivity a opatrenia, zamerané na znižovanie tvorby emisií CO2,

  • znížiť energetickú náročnosť budov krajskej samosprávy,
  • zlepšiť adaptáciu na zmenu klímy v prevádzkovaných areáloch,
  • rozvíjať nízko emisnú a nemotorovú dopravu,
  • zvýšiť podiel zhodnocovaného odpadu opätovným použitím a recykláciou,
  • budovať efektívny energetický manažment a implementovať SMART riešenie,
  • zaviesť Quintuple helix (model spolupráce piatich podsystémov: vzdelávanie, podnikanie, verejné správa a samospráva, verejnosť, prostredie).Podľa županky Eriky Jurinovej budú na realizáciu opatrení vypracované investičné projekty.

Týka sa to zvyšovania energetickej efektívnosti verejných budov, výstavby infraštruktúry nemotorovej dopravy a podpory systému integrovanej dopravy, podpory spolupráce medzi akademickou sférou a vedeckými inštitúciami so subjektami verejnej správy. Chceme realizovať zelené strechy, podporiť permakultúru, rozvíjať nízko emisnú a nemotorovú dopravu, pokračovať v budovaní cyklotrás a vyvíjať ďalšie aktivity, ktoré budú mať pozitívny vplyv na životné prostredie a na zdravie obyvateľstva. Našou snahou je znížiť produkciu odpadov, dosiahnuť úsporu energetických zdrojov, zvýšiť bezpečnosť cyklistov a chodcov, podporiť pohybovú aktivitu a celkovo zvýšiť environmentálne povedomie obyvateľov ŽSK, lebo zmena začína v každom z nás, “ doplnila županka E. Jurinová.

Príprava Nízkouhlíkovej stratégie ŽSK bola financovaná z prostriedkov Operačného programu Kvalita životného prostredia.

FOTOGRAFICKÁ SÚŤAŽ  „LEPŠÍ KRAJ = SPOKOJNÍ ĽUDIA“

Fotografická súťaž „Lepší kraj = spokojní ľudia“ je určená pre študentov stredných škôl  a podnecuje mládež vnímať prostredie, v ktorom žijú. Je výzvou odfotiť obľúbené miesta, kde radi trávia svoj voľný čas. Či už je to časť mesta, príroda,  športovisko…

Fotosúťaž vyhlásil odbor regionálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja v rámci projektu „Inteligentný a lepší Žilinský samosprávny kraj“.

• do súťaže sa môžu zapojiť študenti stredných škôl v Žilinskom kraji, podmienkou je, aby fotografie boli vytvorené na území Žilinského kraja,
• do súťaže sa prihlasujú súťažiaci na základe elektronickej prihlášky v podobe linku,
• fotografia zaslaná do súťaže musí byť dielom autora, ktorý ju do súťaže prihlásil,
• do súťaže je možné prihlásiť digitálne fotografie,
• fotografie musia byť vo vysokom rozlíšení, vo formáte JPG (JPEG), tak, aby bolo možné fotografie zväčšovať na formát A3, s minimálnym rozlíšením 6 Mpx, pričom odporúčaný rozmer dlhšej strany fotografie do 3600 pixelov a veľkosť do 8 MB, optimálne rozlíšenie 300 DPl,
• fotografie nesmú obsahovať vodoznak, ani žiadny písaný text vnorený do fotografie,
• do súťaže môže jeden autor poslať spolu maximálne 3 fotografie,
• zaslaním fotografie autor súhlasí s podmienkami a pravidlami súťaže.

Termín súťaže: 01.06. 2022 do 30.06. 2022

Do súťaže sa môžete prihlásiť na: https://forms.gle/fXMtNi2KxtuTo4e6A 

Fotky posielajte na: enviro@hrajzakraj.sk

Podmienky a pravidlá súťaže

MLADÍ CHCÚ ZELENŠÍ ŽILINSKÝ KRAJ

Mladí chcú #ZDRAVÝ A #ZELENÝ KRAJ.  Vyplýva to z reakcií, ktoré nám nechali na webe hrajzakraj.sk. 

Zámery Žilinského kraja v envirooblasti na najbližšie roky  priblížila  počas workshopu „Zelenšý Žilinský kraj“ koordinátorka enviroprojektov ŽSK Dana Gavalierová.

Predstavila opatrenia, ktoré chce župa v najbližších rokoch robiť pre zlepšenie životného prostredia. Aj keď vyššie územné celky nemajú zákonom vymedzené povinnosti či kompetencie,  Žilinský kraj je špecifický, keďže až 60 percent jeho  plochy tvoria chránené územia a téma národných parkov v poslednom období v spoločnosti výrazne rezonuje.

Rozvojová stratégia Žilinského kraja #PHRSR ŽSK 2021+ navrhuje rozvíjať regióny a turizmus, avšak pri rešpektovaní limitov, ktoré chránené územia prinášajú.

Jednou z ciest, ako Národné parky úspešne rozvíjať a zároveň ich chrániť, sú  návštevnícke centrá, ktoré robia osvetu, vzdelávacie aktivity a podporu pre turistov. V zahraničí už dnes úspešne fungujú. Žilinský kraj vyvíja iniciatívu  pre ich vznik aj v našom kraji. 

„Mladí ľudia vnímajú výrazné výruby stromov, ako aj konflikt v národných parkoch. Chcú ochranu divokej prírody. Ak chceme, aby  v regióne ostali, mali by sme reflektovať ich názory,“ povedala k téme Dana Gavalierová. Počas workshopu predstavila aj klimatické opatrenia kraja a význam zelene, ako aj problematiku odpadového hospodárstva, envirovýchovy a dobrovoľníctva v príprave na klimatickú krízu.

Workshop sa realizoval 27. apríla 2022 v spolupráci so Slovenským inštitútom mládeže IUVENTA.

#ZDRAVYKRAJ

Nechajte nám aj vy odkaz

Aký chcete kraj v roku 2030?

DO ŽILINSKÉHO KRAJA PRÍDE Z EUROFONDOV 100 MILIÓNOV EUR.

Príprava rozvojovej stratégie Žilinského kraja priniesla aktuálne analýzy. Hovoria aj o tom, aký sme kraj.  Do našich regiónov smeruje  cca 100 miliónov eur z eurofondov. O tom, ako ich využijeme rozhodne  pripravenosť projektov a ich schopnosť rozvíjať región. Rozprávame sa s Jánom Pavlíkom, riaditeľ odboru regionálneho rozvoja ŽSK.

 

 

Čo vás v aktuálnych analýzach, ktoré máte k dispozícii, prekvapilo? 

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja kraja  #PHRSRZSK 2021 + sa odvíja od identifikovania kľúčových výziev a potrieb regiónu, na čom počas uplynulých mesiacov intenzívne pracovalo množstvo expertov a odborníkov.  Jednou z nich je fakt, že  Žilinský kraj má veľmi vysokú inovačnú výkonnosť, ale mladí vyhľadávajú iné regióny ako je Juhomoravaský či Moravskoslezský kraj a odchádzajú do zahraničia. Napriek tomu, že tu máme významnú univerzitu, vysoký počet podnikateľských subjektov a rozbiehajúcich sa start-upov, začíname strácať svoju inovačnú výkonnosť.

Druhý fakt, ktorý nás  prekvapil, je slabá a nevýrazná odozva severných regiónov na klimatické zmeny. Majú pocit, že zmena klímy sa nás veľmi nedotýka. Opak je pravdou. Jednou z  troch najvýraznejších oblastí, kde zmena klímy už ovplyvnila stav podzemnej vody, sú práve naše Kysuce.  

Výzvou je aj fakt, že oblasť Kysúc a severnej Oravy má najhorší stav kvality ovzdušia z hľadiska koncentrácie prachových častíc. To sa prejavuje na zdravotnom stave obyvateľov a jednou z najvyšších úmrtí obyvateľov severného Slovenska. Kvalita ovzdušia patrí medzi  najhoršie na Slovensku.

 

Aký sme teda dnes kraj?

Žilina má svoj inovačný potenciál, ale ľudia odchádzajú. Máme významné národné parky, ale nevyužívame ich dostatočne na socioekonomický rozvoj. Naopak, ešte vytvárajú konflikt v území medzi ochranou prírody a vlastníkmi. Aj keď sú národné parky jedným z dôvodov, prečo sa niektorí ľudia vracajú do regiónov, nevyužívame to dostatočne. Premieta sa to do dopravnej infraštruktúry. Sme súčasťou významných európskych koridorov, ale súčasný stav prípravy a dokončenia kľúčových cestných a železničných tratí je pomerne slabý.

 

Žilinská župa sa k príprave rozvojového dokumentu postavila inovatívne. Rozprúdila diskusiu, prizvala desiatky odborníkov a ľudí priamo z regiónov, aby prispeli k určeniu priorít kraja pre najbližšie roky. Bola táto diskusia konštruktívna?

Celú prípravu rozvojovej stratégie sme postavili práve na snahe rozprúdiť dialóg. Otvoriť diskusiu v území o kľúčových problémoch a smerovaní rozvoja, považujem za potrebné. Projekt prebieha iba niekoľko mesiacov, ale vnímame, že sa nám to sčasti podarilo. Stále však môže pokračovať ďalej, byť ešte hlbšia, a to aj v inštitucionálne zabezpečených diskusiách. Vytvorili sme napríklad regionálne inovačné centrum INOVIA, ktoré bude nástrojom na debatu v kľúčových otázkach v oblasti inovácií. Sme na začiatku a pokračujeme ďalej. Zásadné je, aby v území vznikla vzájomná dôvera a dialóg medzi socioekonomickými partnermi , aby sa ľahšie hľadali priority, lebo inak sa to pretavuje do politických a lobingových aktivít. 

 

Stratégia je viac menej na svete, ovplyvní smerovanie investícií a eurofondov v regiónoch. Aktuálne sa v území robí rozsiahly zber projektov z regiónov. Je to teraz predovšetkým o dobrej príprave projektových zámerov?

Rozvojový dokument PHRSR ŽSK 2021+ načrtol kľúčové výzvy a potreby regiónu, ale  zároveň prebieha aj zber projektových zámerov. Snažíme sa pomenovať potreby a výzvy územia a k nim postupne nájsť projektové zámery. V piatich regiónoch kraja sme preto zriadili  regionálnych koordinátorov, ktorí pomáhajú v ich zbere. Nemali by byť izolované, náhodné , ale by byť vzájomne prepojené a mať čo najväčší význam pre rozvoj región. Musia  mať určitý stav prípravy. Nie je potrebné mať priamo projektovú dokumentáciu, ale ľudí, ktorí dokážu projekt  zrealizovať v priebehu niekoľkých rokov. Súbor týchto projektov je zhrnutý v Integrovanej územnej stratégii. Do Žilinského kraja by malo prísť približne 100 mil. eur, teda do každého regiónu zhruba 20 miliónov. Je na mieste, že tí pripravení budú zvýhodnení. 

 

Ak sa podarí dobre zvládnuť rozdelenie peňazí v regiónoch, bude to argument, že aj v budúcnosti vieme efektívne rozhodovať v území?

Zatiaľ je nedôvera z národnej úrovne a z  prostredia ministerstiev uvoľniť finančné prostriedky, aby si ich spravovali regióny samostatne. Ak preukážeme, že vieme tento finančný balík efektívne manažovať, otvára nám to priestor od roku 2025 vyjednávať, aby do území prichádzalo viac finančných prostriedkov. Máme menej ako sme očakávali, je to 10 – 12 percent z celkového balíka štrukturálnych fondov. Nie je to ale malý finančný balík a s ohľadom na stav pripravenosti projektov, budeme mať čo robiť, ak chceme zmysluplne využiť 100 mil. eur, ktoré prichádzajú do územia. Na úrovni regiónov sme vytvorili  Regionálne rady partnerstva a spolu prijímame zásadné rozhodnutia, vyberáme kľúčové priority a projekty, ktoré vieme zrealizovať. Hľadáme kompromisy a snažíme sa viesť korektný dialóg.

 

Nová rozvojová stratégia kraja reaguje na najväčšie problémy a výzvy nášho územia. Aké sú tie najväčšie výzvy do roku 2030?

Kľúčová je momentálne kvalita životného prostredia. Chceme dôsledne využiť potenciál národných parkov a vidieckeho prostredia, atraktivitu a dobré životné podmienky, kultúrne zázemie miest. To vedie mnohých ľudí k rozhodnutiu vrátiť sa domov do regiónov, napr. aj z Bratislavy,  ak im určitú stratu príjmov  vynahrádza nové prostredie.

Druhou zásadnou oblasťou je podpora inovácií a rozvoj podnikania, ktoré  do územia prinášajú finančné prostriedky. Vytvárajú ekonomické prostredie pre stabilizáciu sociálnej a zdravotnej starostlivosti, kultúry a komunitného života. Od kvality životného prostredia sa však odvíjajú mnohé ďalšie oblasti.

Vypočujte si celý rozhovor:

KLIMATICKÉ OPATRENIA KRAJA SME PREDSTAVILI VEREJNOSTI V BUDATÍNE

 

V priestoroch Budatínskeho parku v Žiline  sme diskutovali o klimatických opatreniach Žilinského kraja.

14. mája 2022 sme v rámci podujatia Deň rodiny na  „YOUTH STAGE“  predstavili  verejnosti „zelené výzvy“ i riešenia, ktoré Žilinský kraj čakajú do roku 2030. 

Župa ich zhrnula vo svojej novej rozvojovej koncepcii  #PHRSRŽSK2021+.

Dana Gavalierová, koordinátorka enviroprojektov ŽSK priblížila stratégiu kraja v oblasti envirovýchovy, systém návštevníckych centier v národných parkoch i dopad klimatických zmien na Žilinský kraj.

Zmenu klímy pociťujú viaceré regióny kraja – najmä Orava a Kysuce – kde už dnes v dôsledku klimatických zmien dochádza k úbytku podzemnej vody.

Žilinský kraj navrhuje viaceré opatrenia na zlepšenie životného prostredia: Okrem vodozádržných projektov podporuje ekologické formy dopravy – najmä cyklodopravu, v rámci spustenia Integrovanej dopravy v Žilinskom kraji zatraktívni verejnú dopravu. Súčasťou opatrení je aj príprava Nízkouhlíkovej stratégie kraja a Plánu obnovy krajiny.

Témou bola tiež kvalita ovzdušia, ktorá dosahuje v Žilinskom kraji, predovšetkým  na Kysuciach a Orave výrazne zhoršené hodnoty a je jedna z najhorších na Slovensku. To sa prejavuje aj na zdravotnom stave obyvateľov regiónov. Župa v tejto súvislosti urobila konkrétne kroky na zlepšenie situácie v rámci projektu Life-Populair, vďaka ktorému je zabezpečené pravidelné monitorovanie stavu ovzdušia a ďalšie aktivity, ktoré koordinuje manažérka kvality ovzdušia.

Pre rodiny boli pripravené v  stánku ŽSK aj  aktivity zamerané na separovanie odpadu, kde sa dozvedeli viac o projekte Life – Populair a  ďalšie zaujímavé informácie o projektoch Žilinského kraja v envirooblasti.

#ZELENYKRAJ

DISKUSTOVALI SME O INOVÁCIÁCH NA KONFERENCII INOVAČNÝ ROZVOJ REGIÓNOV.

V Žiline sa v rámci 14. ročníka konferencie  predstavili úspešné inovatívne firmy a projekty. Diskutovalo sa inováciách a svoju činnosť predstavilo inovačné centrum INOVIA. Županka Erika Jurinová odovzdala ocenenia Inovácia Žilinského kraja 2021 a Stredoškolský podnikateľský zámer 2021. 

Inovačný rozvoj regiónov je podujatie, ktorého cieľom je podpora novátorských nápadov a riešení prínosných pre osobný rozvoj, či rozvoj organizácie. Každý ročník je z hľadiska tém špecifický.

Tento rok sa diskusie a prednášky venovali tomu, aké sú najväčšie výzvy v inováciách, ako sa prispôsobiť rýchlym zmenám vo svete… Odbornej i laickej verejnosti sa predstavili známe osobnosti a skúsení odborníci v oblasti inovácií.

  „Patríme ku krajom s významným inovačným potenciálom. Vďaka inovatívnemu prístupu starostov, primátorov a spoločností pôsobiacich v kraji je život v našich regiónoch oveľa príjemnejší a lepší. Práve inovácie a vzdelávanie rezonujú v procese prípravy rozvojového plánu kraja Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja ŽSK 2021+ a teší ma, že podnietil vznik ľudského a odborného „ekosystému“, ktorý sa bude ďalej aktívne podieľať na rozvoji Žilinského kraja,“ informuje predsedníčka ŽSK, Erika Jurinová.

Ocenenie Inovácia Žilinského kraja 2021 v kategórií Malé a stredné podniky si prevzala spoločnosť Arch Caffe, s.r.o. s projektom „Pivovar Nilio – prvý nealkoholický pivovar na Slovensku.“ V kategórii  Regionálny rozvoj si ocenenie si prevzali predstavitelia VEPOS Horného Turca , n.o., s projektom „Klimatické centrum Horného Turca/Naše prvé dušičky bez plastovej kytičky.“ Obaja víťazi si z rúk predsedníčky Eriky Jurinovej prevzali plaketu z číreho kryštálu zhotovenú sklárom Jurajom Mašlaňom a šek v hodnote 2 000,- EUR. Posúdených bolo spolu v oboch kategóriách 17 zámerov.

 „Regionálna samospráva má byť aktívnym a platným partnerom pre obyvateľov, podnikateľov, akademikov ako aj pre miestnu samosprávu. Nástrojom takejto spolupráce je záujmové združenie InoVia, založené krajom, mestom Žilina a Žilinskou univerzitou. Je reálnym nástrojom na pomoc podnikateľom aj samosprávam. InoVia bude nápomocná pri rozvoji firiem i samospráv a bude pomáhať premieňať nápady na skutočné projekty s reálnymi výsledkami,“ dodala Jurinová.

Konferencia ako aj oceňovanie sa uskutočnilo v Žiline.

#INOVATIVNYKRAJ

TOUR VEREJNÝCH PREZENTÁCII SME ZAVŔŠILI V TURCI.

Čadca, Tvrdošín, Liptovský Mikuláš, Žilina, Bystrička. Šnúru verejných prezentácií dokumentu Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja ŽSK 2021+ #PHRSRŽSK, s ktorými sme postupne navštívili 5 regiónov kraja, sme ukončili v Bystričke v okrese Martin.

Počas  stretnutí s odbornou verejnosťou, primátormi, starostami a aktívnymi ľuďmi z regiónov, bol priestor odpovedať aj na  otázky  a predstaviť nielen samotnú stratégiu kraja, ale aj následné etapy, ktoré nás v procese implementácie čakajú.  Kľúčové výstupy pre Turiec predstavila Danica Hullová, kľúčová expertka pre oblasť Sociálna stabilita a vedúca územnej pracovnej skupiny Turiec.

Teší nás záujem diskutovať o budúcnosti  Žilinského kraja, ktorú bolo naprieč krajom vidieť.

Kde všade sme s vami diskutovali?

  • 25.4. Čadca
  • 29.4. Tvrdošín
  • 2.5. Liptovský Mikuláš
  • 3.5. Žilina
  • 4.5. Bystrička, okres Martin

STRATEGICKÝ DOKUMENT SME PREDSTAVILI AJ V KRAJSKOM MESTE.

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja ŽSK 2021+ #PHRSRŽSK, vznikal v spolupráci s partnermi v regiónoch. Zástupcami verejného, súkromného i neziskového sektora. Jeho výstupy preto prezentujeme naprieč územím.

Na pôde Úradu Žilinského samosprávneho kraja v Žiline sme predstavili odbornej verejnosti proces jeho tvorby a kľúčové výstupy.
Riaditeľ odboru regionálneho rozvoja ŽSK Ján Pavlík zdôraznil význam dobre pripravených projektových zámerov pre efektívne využitie eurofondov a zámer pokračovať v dobre nastavenej komunikácii s regiónmi aj naďalej.
Priestor bol aj na otázky a vysvetlenie významu dokumentu v procese čerpania eurofondov v novom programovom období. 
 
Termíny a miesta verejných prezentácií:
  • 25.4. Čadca
  • 29.4. Tvrdošín
  • 2.5. Liptovský Mikuláš
  • 3.5. Žilina
  • 4.5. Bystrička, okres Martin

DISKUTOVALI SME SO ŠTUDENTMI ŽILINSKEJ UNIVERZITY NA TÉMU ODLIV MOZGOV A TALENTOV.

„Odliv mozgov a talentov je fenomén, ktorý chceme zmeniť!“

 

Diskutovali sme so študentmi Fakulty riadenia a informatiky Žilinskej univerzity  o budúcnosť kraja a jeho vízii pre oblasť vzdelávania a inovácií.

Rozprávali sme sa o tom, prečo je pre nich Žilinský kraj atraktívny,  ako vidia svoju budúcnosť  po štúdiu aj o podnikateľskom prostredí. Nechýbali  dobré príklady z praxe. Svoje skúsenosti z biznis a IT prostredia odprezentovali úspešní mladí podnikatelia – Michal Hradil zo spoločnosti Hyperia a Tomáš Lodňan z GoodRequest.

 

A ako to vidia študenti?

Medzi príčinami odlivu  mozgov vidia lepšie možnosti kariérneho rastu v zahraničí. Svoju budúcnosť  však nezanedbateľná časť z nich spája práve so Žilinským krajom. Ak by mali tú možnosť, najviac by  investovali do rozvoja vzdelávania, podpory inovácií,  dopravy a zdravotníctva…

A aký chcú kraj v roku 2030? Najčastejšia odpoveď INOVATÍVNY.

#INOVATIVNYKRAJ

V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI SME PRESTAVILI ROZVOJOVÚ  STRATÉGIU KRAJA.

Našou treťou zastávkou v tour po regiónoch, s cieľom predstaviť verejnosti  #PHRSRŽSK 2021+, bol  Liptov. Na pôde Mestského Úradu v Liptovskom Mikuláši sme predstavili najväčšie výzvy regiónu a kraja a projekty, ktoré ho zmenia k lepšiemu.
  
 
 
Rastislav Horvát zo spoločnosti EUPC, s. r. o., ktorá tvorbu dokumentu realizuje v rámci projektu „Inteligentný a lepší Žilinský samosprávny kraj“ , predstavil  niekoľkomesačný proces prípravy i  výstupy projektu – Analytickú a Strategicko-programovú časť.
Kľúčové zistenia za Región Liptov priblížila Andrea Hagovská, kľúčová expertka pre oblasť Inovácie a Vzdelávanie, ktorá zároveň viedla územnú pracovnú skupinu Liptov.
Riaditeľ odboru regionálneho rozvoja ŽSK Ján Pavlík predstavil model riadenia a ciele v oblasti regionálneho rozvoja.
Priestor bol aj na zodpovedanie otázok prítomných hostí a zástupcov regiónu, ako aj na diskusiu.
 
 
 
Kde všade sme diskutovali a čo náš ešte čaká?
  • 25.4. Čadca
  • 29.4. Tvrdošín
  • 2.5. Liptovský Mikuláš
  • 3.5. Žilina
  • 4.5. Bystrička, okres Martin
 
 
 
 
 

PREDSTAVILI SME VÍZIU, PRIORITY A CIELE PRE ŽILINSKÝ KRAJ.

Zástupcom regiónu Orava sme v piatok 29. apríla 2022  predstavili najväčšie výzvy regiónu a projekty, ktoré ho zmenia k lepšiemu. 

 

V Tvrdošíne sme odprezentovali Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja 2021+ #PHRSRŽSK.

Strategický rozvojový dokument kraja vznikal  v spolupráci s partnermi v regiónoch.  Pozvaní zástupcovia z Oravy  diskutovali  o budúcom rozvoji kraja a  dozvedeli sa viac  o procese prípravy rozvojovej stratégie a jej hlavných výstupoch. Na stretnutí sme predstavili analytickú časť  a kľúčové zistenia, strategickú časť s návrhom stratégie a zoznam strategických projektov pre kraj.

Na diskusii o budúcnosti Žilinského kraja sa  zúčastnili zástupcovia kraja, miest, obcí, kľúčových organizácií a biznisu. 

V ďalšej diskusii budeme pokračovať v Liptovskom Mikuláši.

Tešíme sa na vás.

Kde všade sme diskutovali a čo náš ešte čaká?
  • 25.4. Čadca
  • 29.4. Tvrdošín
  • 2.5. Liptovský Mikuláš
  • 3.5. Žilina
  • 4.5. Bystrička, okres Martin

O ROZVOJI KRAJA DISKUTUJEME SO STAROSTAMI A PARTNERMI V REGIÓNOCH

Aký bude Žilinský kraj o 10 rokov? Čo sú jeho najväčšie výzvy a  aké projekty ho zmenia k lepšiemu?

V Kysuckej knižnici v Čadci sme odštartovali prvú zo série verejných prezentácií  k dokumentu Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja  #PHRSRŽSK2021+.

Predstavili sme víziu, priority a ciele pre Žilinský kraj do roku 2030.

Strategický dokument nevznikal od stola v Žiline, ale v spolupráci s partnermi v regiónoch.  Pozvaní zástupcovia Kysúc s chuťou diskutovať o rozvoji kraja sa stretli 25. apríla v Kysuckej knižnici v Čadci, kde sa dozvedeli viac  o procese prípravy kľúčového dokumentu a jeho hlavných výstupoch. Na stretnutiach  prezentujeme analytickú časť  a kľúčové zistenia, strategickú časť s návrhom stratégie a zoznam strategických projektov pre kraj.  Kľúčové zistenia pre región predstavil kľúčový expert pre oblasť Životné prostredie Radim Misiaček, teamlíder územnej pracovnej skupiny Kysuce a Ľubomír Mateček kľúčový expert pre oblasť dopravy.

Diskusia ku kľúčovému rozvojovému dokumentu kraja bude prebiehať aj v ďalších  regiónoch  Orava,  Liptov, Horné Považie a Turiec  do 4. mája 2022.  

  • 25.4. Čadca
  • 29.4. Tvrdošín
  • 2.5. Liptovský Mikuláš
  • 3.5. Žilina
  • 4.5. Bystrička, okrem Martin

POZVÁNKA KYSUCE

POZVÁNKA ORAVA

POZVÁNKA LIPTOV

POZVÁNKA HORNÉ POVAŽIE

POZVÁNKA TURIEC

AKO VIDÍTE ŽILINSKÝ KRAJ V ROKU 2030?

Do prípravy najdôležitejšieho rozvojového dokumentu kraja Žilinská župa zapojila 200 expertov a 83 odborníkov, s ktorými sme diskutovali o vízii, prioritách a cieľoch pre Žilinský kraj. Opýtali sme sa ich, čo im táto skúsenosť priniesla a kde vidia Žilinský kraj v roku 2030.

Tomáš Lodňan
CEO, GoodRequest
(Inovácie a vzdelávanie)

„V prvom rade som rád, že kraj aktívne pracuje na svojej budúcnosti. Bolo skvelé stretnúť sa a pracovať v takom širokom teame odborníkov z mnohých oblastí. Verím, že sa nám podarilo stanoviť jasné priority a aktivity v rámci vzdelávania a inovácií. Veľa sa spravilo, ale práca len začína.

Úspech z pohľadu roku 2030 bude pre mňa znamenať najmä to, ak sa podarí investovať prioritne do vzdelávania a zdravotníctva. Tieto dve oblasti podľa mňa definujú atraktivitu regiónu a tým pádom definujú to, či vieme udržať a motivovať ľudí, aby tu u nás chceli študovať, pracovať, podnikať a najmä žiť.“

 

 

Pavel Herich
o. z. Pre dolinu
(Životné prostredie)

„Táto skúsenosť mi priniesla najmä poznanie, že zrejme všeobecne podceňujeme úlohu krajov pri vytváraní lepšieho života v regiónoch. A súčasne, že je nutné decentralizovať dotačné mechanizmy a z ministerskej úrovne preniesť výrazne väčšiu zodpovednosť za prerozdeľovanie napríklad fondov EÚ na kraje a nižšie úrovne. Musí sa to diať rozumne, premyslene a rozhodovanie o stratégiách a následných finančných dotáciách nesmie byť „unesené“ niekoľkými jednotlivcami, ale naopak, musíme začať klásť väčší dôraz na participatívne rozhodovanie. Takáto moderovaná spolupráca mnohých odborníkov a miestnych ľudí má potenciál vychovávať k občianskej angažovanosti a uvedomeniu si zodpovednosti za svoje okolie (a nielen svoj dvor). Prispeje k fungujúcej občianskej spoločnosti, čo sa nebude skláňať pred často bezohľadnou mocou kapitálu a pochybnými praktikami, ale prinesie rozhodovanie v prospech celej komunity. V tomto chválim vedenie ŽSK, že svojimi krokmi takto k veci prispieva.

Máme tu mnoho aj vážnych problémov ako energetická chudoba, devastácia prírodného prostredia, nedostatočná infraštruktúra a pod. a zatiaľ je stále málo aktivizovaných ľudí v rámci jednotlivých regiónov, ktorí sú ochotní vstať zo svojej pohodlnej, kritizujúcej pozície a niečo pre vec urobiť. Musíme sa zbaviť predstáv, že za všetky naše problémy môže vedenie kraja, ministerstva, štátu. Áno, oni majú mnohé v rukách, ale sme to my, obyvatelia daných miest, ktorí musíme vedieť a chcieť naše problémy riešiť. Až v tom momente tu musia byť otvorené, demokratické inštitúcie a volení zástupcovia, ktorí podporia riešenia a voľbami zapožičanú moc nasmerujú k vyriešeniu problému. Ak o 8 rokov takéto partnerstvo začne fungovať, budem veľmi spokojný. Aktuálny smer Žilinskej VÚCky je v mnohom dobrý, tak verím, že to vydrží.“

 

Marián Gogola
o.z. Mulica, Žilinská univerztia
(Infraštruktúra)

„Určite ako prínos vidím rôzny záber a mix odborníkov, ktorí sa na tomto strategickom materiáli podieľali. Prínos vidím hlavne vo výmene  poznatkov, ktoré sú z viacerých uhlov pohľadu.

Ja verím, že Žilinský kraj bude v roku 2030 vzorovým krajom, ktorý bude preferovať verejnú osobnú dopravu a integrovaný dopravný systém, vytvorí vhodné podmienky pre ekologickú a cyklistickú dopravu a ďalšie inovatívne mobilitné služby, ktoré budú môcť obyvatelia v celom kraji používať. Mali by byť dostupné nielen obyvateľom miest, ale aj obyvateľom vidieka, tak aby nám dopravná infraštruktúra slúžila a nie spôsobovala problémy.“

 

 

Soňa Holúbková
o. z. Agentúra podporných služieb
(Sociálna stabilita)

„Táto skúsenosť mi priniesla nadhľad, perspektívu rôznych názorov,  prierez cez  rôzne oblasti aj regióny, hľadanie priorít aj cieľov.

Moja vízia pre náš kraj je mnoho rôznorodých terénnych sociálnych služieb cielených na zlepšenie života tých obyvateľov, ktorí sú na sociálne služby odkázaní a zároveň mnoho príležitostí pre aktívne zapojenie seniorov aj ľudí so zdravotným postihnutím.“

FINALIZUJEME ROZVOJOVÝ DOKUMENT KRAJA

Po niekoľkomesačnej intenzívnej práci  sa  členovia  tematických a  územných pracovných skupín stretli na záverečnej konferencii v Belej.
Stretnutie sa uskutočnilo sa za účasti podpredsedu Žilinského samosprávneho kraja Petra Webera a Mariána Cipára z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. 
Od júna 2021 sa uskutočnilo 60 stretnutí členov  pracovných skupín  v Žiline a v  regiónoch kraja – Kysuce, Liptov, Orava a Turiec. 
Zástupcovia z územia a odborníci na regionálny rozvoj a  jeho kľúčové oblasti  ako doprava, ekonomika, vzdelávanie, životné prostredie či sociálna a zdravotná starostlivosť,  svojím konkrétnym vkladom ovplyvnili prípravu strategického dokumentu PHRSR ŽSK 2021+ a smerovanie eurofondov v novom programovom období.
Na príprave PHRSR ŽSK 2021+ sa podieľa dovedna 200 expertov a 83 odborníkov.
„Dokument hľadá riešenia na výzvy, ktoré sa obyvateľov priamo týkajú a ovplyvňujú ich každodenný život. Za obrovský prínos považujem zapojenie odborníkov z rôznych oblastí, ako aj to, že projekt participatívne vtiahol do spolupráce miestnu samosprávu, mimovládne organizácie, súkromný sektor i verejnosť a s ich pomocou sa podarilo identifikovať kľúčové výzvy, ktorým Žilinský kraj aktuálne čelí a bude čeliť v najbližších rokoch. PHRSR je potrebné vnímať ako stratégiu, ktorá identifikovala systémové výzvy a poskytuje návod na ich riešenie,“ povedal podpredseda ŽSK Peter Weber.
„Medzi zásadné výzvy Žilinského kraja patrí  zlepšenie situácie v doprave,  zníženie individuálnej a podpora hromadnej prepravy a jej ekologických foriem,  reakcia na klimatickú krízu, rozvoj  inovačného potenciálu kraja a  zvýšenie kvality vzdelávania na školách. Región čelí  tiež sociálnej a demografickej výzve a rastúcej potrebe zvyšovať dostupnosť a kvalitu sociálnych služieb.“

Veľmi ma teší, že do tvorby a prípravy najdôležitejšieho rozvojového dokumentu kraja sa mohlo zapojiť tak veľa odborníkov. Absolvovali sme s nimi viac ako 60 stretnutí (a ešte ďalšie sú pred nami), pri ktorých sme mali príležitosť vzájomne diskutovať o vízii, prioritách a cieľoch pre Žilinský kraj. Ale to najdôležitejšie je, že je tu citeľný záujem jednak zo strany vedenia ŽSK, ale aj  odbornej verejnosti opäť vytvoriť funkčnú odbornú platformu, ktorá bude priebežne diskutovať a zapájať sa do budúcich rozhodovacích procesov týkajúcich sa regionálneho rozvoja Žilinského kraja. Preto proces tvorby stratégie nevnímam len z pohľadu vytvorenia akéhosi dokumentu, ale najmä z pohľadu vzniku ľudského, odborného „ekosystému“, ktorý sa bude aktívne podieľať na budúcom rozvoji Žilinského kraja, “ povedal Rastislav Horvát zo spoločnosti EUPC, s. r. o., ktorá tvorbu dokumentu realizuje v rámci projektu „Inteligentný a lepší Žilinský samosprávny kraj“ .