ZÚČASTNITE SA ZÁVEREČNEJ KONFERENCIE K PHSR ŽSK 2021+

Stúpajúce nároky na samosprávy, efektívnejšie fungovanie, lepšie služby, šetrenie zdrojov – to sú témy, ktoré rieši veľa samospráv. V rámci konferencie predstavíme príklady dobrých riešení, ktoré boli úspešne implementované, ako aj služby Inovačného centra INOVIA pre samosprávy.

 

Záverečná konferencia
k Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja
Žilinského samosprávneho kraja 2021+

Miesto konania konferencie: Kongresová sála ŽSK, Komenského 48, 011 09 Žilina

Dátum konania konferencie: v stredu 12. 10. 2022 od 9.00 hod. do 12.00 hod.

Program konferencie

Blok 1 Predstavenie PHRSR ŽSK 2021+

9.00 – 10.30 hod.

  • Otvorenie a úvodné slovo – moderátor J. Pavlík
  • Príhovor predsedníčky ŽSK – E. Jurinová
  • Poďakovanie a odovzdanie ďakovných listov
  • Ako sa PHSR ŽSK 2021+ tvoril – R. Horvát

Prioritné oblasti PHSR ŽSK 2021+

  • Inovácie a vzdelávanie – A. Hagovská
  • Životné prostredie – R. Misiaček
  • Infraštruktúra – L. Mateček
  • Sociálna stabilita – D. Hulová
  • Identita a sebestačnosť – M. Hagovský

Blok 2 Efektívnejšia samospráva

10.45 – 12.00 hod.

Príklady dobrej praxe

  • Malé zlepšenia eGov služieb mesta Žilina – F. Švec
  • Ako efektívne zabezpečiť kybernetickú bezpečnosť v samosprávach – Cluster Kybernetickej Bezpečnosti, Liptovský Mikuláš – J. Lichvár
  • Ako efektívne vyberať informačný systém – prípadová štúdia Slovensko. Digital – P. Steinhübl
  • Kolaboratívna energetika – predseda Národní síte MAS ČR a predseda MAS Opavsko – J. Krist

Služby INOVIA pre samosprávy v regióne

  • Predstavenie Inovačného centra INOVIA – V. Kocián

Záverečná spoločná diskusia

Záver a recepcia

Registrácia na konferenciu

V prípade Vášho záujmu je potrebné vyplniť registračný formulár účastníkov konferencie. Účasť je bezplatná.

Záverečná konferencia sa koná v nadväznosti na realizáciu diela „Tvorba Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja na roky 2021+“, ktorého zhotoviteľom je spoločnosť EUPC s. r. o. a ktoré sa realizuje v rámci projektu s názvom „Inteligentný a lepší Žilinský samosprávny kraj“, kód projektu v ITMS2014+: 314011ABU8.

(Zmena programu vyhradená)


 

ZASTUPITEĽSTVO ŽSK SCHVÁLILO PROGRAM HOSPODÁRSKEHO ROZVOJA A SOCIÁLNEHO ROZVOJA ŽSK 2021+ 

PHRSR ŽSK 2021+ je jeden z najdôležitejších strategických dokumentov župy, ktorý určuje smery rozvoja kraja.

Vypracovanie PHRSR ŽSK 2021+ nadväzuje na Vstupnú správu pre spracovanie Integrovanej územnej stratégie Žilinského kraja, ktorá bola prerokovaná na zasadnutí Rady partnerstva pre integrovaný územný rozvoj Žilinského kraja v decembri 2020 a Zastupiteľstvom ŽSK na jeho 23. zasadnutí  22. februára 2021.

Spolu s PHRSR poslanci schválili Akčný plán Úradu ŽSK na roky 2023 – 2025 a boli informovaný o Zásobníku projektových zámerov pre Akčný plán na roky 2023 – 2025.

Akčný plán je spracovávaný vzhľadom na potrebu definovať prioritné rozvojové aktivity/projekty Úradu ŽSK a organizácií v jeho správe , prostredníctvom ktorých bude regionálna samospráva napĺňať ciele definované v schvaľovanom PHRSR ŽSK a ďalších strategických a koncepčných dokumentoch jednotlivých odborov.
Zásobník projektov  pre Akčný plán 2023 – 2025,  je otvoreným dokumentov. Bude sa priebežne aktualizovať a dopĺňať. Projekty, ktoré prejdú procesom vyhodnotenia, dosiahnu potrebný stupeň prípravy a bude identifikované alebo získané finančné krytie, sa posunú do realizácie alebo sa zaradia do Akčného plánu,“ povedala županka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová.

PHRSR ŽSK je pripravovaný ako jedna z aktivít projektu Inteligentný a lepší Žilinský samosprávny kraj, ktorý je podporený v rámci operačného programu Efektívna verejná správa.

PROJEKTOVÉ ZÁMERY AKČNÉHO PLÁNU ÚRADU ŽSK

Dokument je prílohou Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja (PHRSR), kľúčového dokumentu, ktorý definuje smerovanie rozvoja kraja a je určený nielen pre verejný sektor, ale aj pre všetky subjekty na území Žilinského kraja.

Projektové zámery predkladali jednotlivé odbory Úradu ŽSK na roky 2023-25. Do procesu priorizovania projektov bol zapojený aj Útvar hodnoty za peniaze (ÚHzP) ŽSK, s cieľom posúdiť čo najobjektívnejšie potrebu projektu v území a šetriť verejné financie.

Po odbornom zhodnotení všetkých kritérií bolo zostavené poradie projektových zámerov. Na prvých miestach sa ocitli zámery, ktoré majú potenciál priniesť do územia rozvojové impulzy alebo vyústia do pilotných projektov – napríklad zámery:

„Hrad Likava“, „IQ park v Žiline“, „Školský kampus“, „Program zvyšovania dostupnosti kvalitných zamestnancov v sociálnej oblasti“, „Vážska cyklodopravná trasa (11 úsekov v celkovej dĺžke 50,8 km), vybrané križovatky na župných cestách“, „Informácie pre cestujúcich – systém Multimodálneho plánovania pre cestujúcich“ alebo „Rozvoj dispečerského rozhrania verejnej a osobnej dopravy.“

„ Hodnotili sme, ktorý projekt prinesie najvýraznejšie zlepšenie služieb a zvýšenie kvality života v našom kraji, prihliadali sme aj na to, či jeho realizáciu pozitívne pocíti čo možno najväčšia skupina obyvateľov, alebo prierezovo ovplyvní viacero sektorov. Zámery, ktoré tieto kritéria splnili, dostanú prednosť.,“ doplnila predsedníčka ŽSK Erika Jurinová.

LEPŠÍ ŽILINSKÝ KRAJ

Záverečná konferencia projektu Inteligentný a lepší Žilinský samosprávny kraj bola  aj o smart riešeniach pre kraj. Predstavený bol aj proces tvorby rozvojovej stratégie kraja 2021+.

 

Vďaka projektu Inteligentný a lepší Žilinský kraj sa zaviedli mnohé ekonomické reformy a vzniklo niekoľko strategických dokumentov vrátane Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja kraja 2021+ #PHRSRZSK, ktorý ovplyvní jeho smerovanie najbližších desať rokov. Riaditeľ odboru regionálneho rozvoja ŽSK Ján Pavlík predstavil hosťom  proces jeho vzniku. V súčasnosti je dokument pripravený na schválenie na najbližšom krajskom Zastupiteľstve  ŽSK 26. septembra 2022 a 12. októbra nás čaká  záverečná konferencia.

Súčasťou projektu sú aj smart riešenia pre kraj  a  Smart koncepcia kultúry, ktorej cieľom je efektívne fungovanie kultúrnych inštitúcií, využívanie a ochrana kultúrneho dedičstva či rozvoj kreatívnych odvetví.  Na konferencii sa hostia a verejnosť dozvedeli viac aj o Smart koncepcii v oblasti sociálnych služieb, ktorá patrí medzi najmodernejšie na Slovensku. Zameriava sa predovšetkým skvalitnenie služieb, pre  klientov, rodinných príslušníkov aj pre zamestnancov zariadení.

Celý záznam z konferencie si môžete pozrieť tu

MEMORANDUM O SPOLUPRÁCI potvrdilo partnerstvo na príprave a implementácii Integrovanej územnej stratégie

Na rozhraní júla a augusta 2022 boli uzatvorené memorandá medzi Žilinským samosprávnym krajom, regionálnymi Združeniami miest a obcí (R ZMO) a samosprávami, ktoré nie sú združené v R ZMO.

Predmetom memoranda  je potvrdenie spolupráce pri príprave a implementácii Integrovaných územných stratégií so zohľadnením špecifík prirodzených regiónov  alebo  strategicko – plánovacích regiónov kraja, rešpektovanie  ich nastavenia  a podpora činnosti tzv. Regionálnych rád partnerstva pôsobiacich na   územiach týchto strategicko-plánovacích regiónov, teda prirodzených regiónov  Žilinského kraja, ktorými sú Horné Považie, Kysuce, Liptov, Orava,  Turiec. 

 

 

Aký by mal byť Žilinský kraj v roku 2030?

Z diskusie s vami – obyvateľmi kraja a odborníkmi, ktorí sa podieľajú na príprave rozvojového dokumentu, sme získali odpovede na otázku, aké slová vystihujú Žilinský kraj?

Aký by mal byť v roku 2030? 

 

#inovatívny #kreatívny #líderský #otvorený #spolupracujúci

 

Jeho rozvoj je prepojený s inovatívnymi podnikateľmi a firmami, ktorí sú hnacím motorom miestnej ekonomiky.

Je otvorený pre  rodiny, dôchodcov, študentov a  pracujúcich,  ale aj návštevníkov, ktorí prichádzajú  za prácou či  prírodnými krásami a oddychom.

Podporuje spoluprácu samospráv, univerzít a ďalších partnerov v území a  využíva svoj potenciál v oblasti prírodných krás,  v kultúre i kreatívnom priemysle v prospech obyvateľov kraja. 

 

 

 

 

JÁN PAVLÍK: Dokument je deklarácia, kam ako región smerujeme a čo môžu obyvatelia očakávať.

Aký je Žilinský kraj a aký bude o desať rokov? Na to, aby sme poznali, ako sa bude kraj meniť a rozvíjať a aké budú investičné priority, je dôležité mať spracovanú kvalitnú stratégiu. Dokument, ktorý poukáže nielen na problémy, ale aj na ich riešenia. 

PROGRAM HOSPODÁRSKEHO ROZVOJA A SOCIÁLNEHO ROZVOJA ŽSK je pripravený a bude prerokovaný na septembrovom zastupiteľstve. Rozprávame sa s JÁNOM PAVLÍKOM, riaditeľom odboru regionálneho rozvoja ŽSK.

Prečo je dobré mať Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja (PHRSR)?

Samotný dokument je výsledkom vzájomnej diskusie rôznych socioekonomických partnerov, ktorí sa s odstupom času pozerajú na doterajší vývoj regiónu a hľadajú optimálne smery rozvoja v ďalších rokoch. Je to hľadanie spoločného názoru o ďalšom rozvoji, na ktorom sa vieme väčšina zhodnúť. PHRSR je preto zhrnutím výsledkov tejto diskusie, v ktorej aj naďalej pokračujeme. V prípade, že dospejeme k iným riešeniam je potrebné tento program aktualizovať. Nie je teda nemenným, ale sú v ňom stanovené priority, na ktoré máme upriamiť pozornosť v najbližších rokoch.

Pre koho je určený?

Keďže dokument vznikol na základe diskusie rôzneho spektra odborníkov ako aj širokej verejnosti je našou snahou, aby sa stal odrazovým mostíkom či smerovníkom pre všetky kľúčové rozhodnutia verejnej správy, podnikateľov, akademickej sféry aj občianskeho sektora. Nastavenie kľúčových priorít zväzuje verejnú správu rovnako ako univerzity či podnikateľov napĺňať spoločne stanovené ciele. Aj pre verejnosť v najširšom zmysle slova je to deklarácia, kam ako región smerujeme a čo môžu očakávať v najbližších rokoch, kde chcem žiť.

Aké sú jeho hlavné ciele?

Podarilo sa nám zhodnúť v tom, že kľúčovou prioritou je ochrana a zveľaďovanie prírodných danosti územia a životného prostredia. Zo zdravej krajiny vyteká prameň životodarnej vody, ktorá nám dáva život a silu. Druhou prioritou je oblasť inovácií a rozvoja školstva. Školstvo, inovácie a podnikanie vytvárajú ekonomický predpoklad pre ďalší rozvoj aj ostatných služieb v regióne. A to je ďalšia priorita – sociálna stabilita, zdravotníctvo a rozvoj komunít, ktorá je tesne prepojená aj s posilňovaním regionálnej identity, rozvojom lokálnej ekonomiky a vnútorných väzieb v regióne. Všetky tieto prioritné oblasti vzájomne prepája infraštruktúra.

Strategický dokument kraj realizuje ako jeden z výstupov projektu Inteligentný a lepší Žilinský kraj financovaného z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu Efektívna verejná správa.

.

 

 

VÝSLEDKY FOTOGRAFICKEJ SÚŤAŽE LEPŠÍ KRAJ = SPOKOJNÍ ĽUDIA.

Študenti stredných škôl sa s nami podelili o svoje obľúbené miesta v kraji, kde radi trávia voľný čas. Ukázali nám krásne miesta v Žilinskom kraji prostredníctvom  105  fotografií, ktoré prihlásili do foto súťaže Lepší kraj = spokojní ľudia, do ktorej sa  zapojilo  58 stredoškolákov. Odfotili krásne časti Žilinského kraja, mestské zákutia, prírodu i športoviská.

1. Miesto Denis Šurík, „Pri hraniciach v obci Skalité“

 

1. Miesto Denis Šurík – set fotografií „Pri hraniciach v obci Skalité“

1. Miesto Michael Bartek, Žilina – fotografia z uličky Žilinského námestia

Fotografickú súťaž  vyhlásil odbor regionálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja v rámci projektu „Inteligentný a lepší Žilinský samosprávny kraj“  od 01. do 30. 06. 2022.

Fotografie sú inšpiratívne a vypovedajú o tom, ako vnímajú krásu regiónu a jeho možnosti mladí ľudia.

1.cena:
Denis Šurík za  set fotografií:  „Pri hraniciach v obci Skalité“ zo Strednej odbornej školy dopravnej Martin Priekopa
Michael Bartek za fotografiu „Dynamickosť“ zo Strednej odbornej školy sv. Jozefa robotníka Žilina

2.cena:
Nina Medvecová za fotografiu „Rozsutec“ zo Spojenej Školy Žilina – Bytčica

3.cena:
Karin Belanová za fotografiu „Radosť“ zo Spojenej školy Žilina Bytčica

Fotografická súťaž bude ukončená výstavou vybraných fotografií,  v priestoroch Úradu Žilinského samosprávneho kraja na Komenského ulici v Žiline.
O termíne výstavy budeme včas informovať verejnosť  prostredníctvom facebooku @hrajzakraj.sk.
Všetky fotografie si budete môcť pozrieť v pripravovanej online brožúre.

Vyhodnotenie:tu
Viac informácií:tu 

 


 

STARTUP VOUCHER #2022. SÚŤAŽ PRE STRTUPY A INOVATÍVNE FIRMY

Ste startup alebo firma s inovatívnym nápadom? Prihláste sa do súťaže, ktorá vám otvorí dvere nielen na slovenský, ale aj český a poľský trh.
Pomôžeme vám etablovať sa na nich.
Prihláste sa a získajte až 20 000 €, bonusom sú kontakty na expertov a investorov a ďalšie ceny.

 

Svoju prihlášku môžete vyladiť do 30. septembra.
Vyhlásenie prebehne v Ostrave 24. novembra 2022.

Súťaž organizuje Moravskoslezské inovační centrum v rámci platformy CEE Startup Network. Prepája menšie regióny, ktoré stoja mimo metropoly a poskytuje im zázemie na startupovej scéne. Vznikla v Ostrave v spolupráci  s partnermi  zo Žiliny  a  Katovíc (Poľsko).

Chcete o súťaži vedieť viac? Navštívte stránku: www.ceestartup.network.

VEREJNÉ PREROKOVANIE SPRÁVY O HODNOTENÍ VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Na pôde Žilinskej župy sa 14. júla uskutočnilo verejné prerokovanie správy o hodnotení  rozvojového dokumentu Žilinského kraja – PHSR ŽSK 2021+ v rámci procesu posudzovania jeho vplyvu na životné prostredie.

Príprava strategického dokumentu má tak za sebou ďalší míľník. Cieľom je zabezpečiť dôslednú ochranu životného prostredia  a posúdiť  vplyv pripravovaného strategického dokumentu  na životné prostredie.

Proces je nevyhnutý pred  samotným schválením dokumentu Zastupiteľskom ŽSK, ktoré je plánované na september 2022.

#ZDRAVYKRAJ

ROZVOJ CYKLODOPRAVY A CYKLOTRÁS  

Nízkoemisná a ekologická doprava, ktorá turistov i domácich prevedie krásami regiónov. Žilinská župa má  jasnú predstavu o vlastnej cyklistickej sieti v budúcnosti.

 

Jej kostru tvorí projekt Vážskej cyklotrasy v dĺžke 160 km, ktorá prechádza celým krajom a prepája jeho regióny. V súčasnosti je z nej postavených približne 30 km. Župa má aktuálne rozpracovaných ďalších 44  úsekov cyklotrás v dĺžke 215 km, pričom niektoré sú súčasťou práve Vážskej cyklotrasy. Odhadované investície na tieto projekty predstavujú 60 mil. eur. Po dokončení bude celoslovenský projekt Vážska cyklotrasa merať viac ako 400 km a spájať štyri slovenské kraje.

Žilinský samosprávny kraj podporuje okrem vlastných projektov aj cyklodopravné zámery ďalších partnerov v území.

Pri podpore cyklistiky Žilinský kraj úzko spolupracuje aj s Krajskou organizáciou cestovného ruchu, ktorá sa sama taktiež aj finančne podieľa na obnove a značení nových cykloturistických trás. V roku 2021 bolo celkovo vyznačených 237 cykloturistických trás v dĺžke 2991 km.
To znamená, že u nás sa nachádza cca 20% zo všetkých slovenských cykloturistických trás.

Navyše každoročne od júna do septembra financujeme cyklobusy v regiónoch, ktoré odvezú cyklonadšencov pohodlne spolu s bicyklami k najvýznamnejším cyklotrasám v regióne.

VLASTIMIL KOCIÁN: Chceme atraktívnejší región pre ambicióznych mladých ľudí.

Regionálne inovačné centrum INOVIA rozbehlo začiatkom tohto roka  svoju aktívnu činnosť. Aké sú jeho aktuálne plány?  Rozprávame sa s riaditeľom INOVIA, Vlastimilom Kociánom.

 

Prečo vzniklo Inovačné centrum INOVIA?

V zahraničí sú inovačné centrá ťahúňom inovačného ekosystému a majú pozitívny vplyv na rozvoj regiónu. Dobrými príkladmi v najbližšom okolí sú Moravskoslezské inovační centrum v Ostrave a Jihomoravské inovační centrum v Brne. Napríklad, Jihomoravské inovační centrum dokázalo počas svojej existencie významne zviditeľniť Brno a pritiahnuť mozgy zo širokého okolia. Moravskoslezské inovační centrum v Ostrave za necelé 4 roky svojej existencie pomohlo viac ako 300 firmám v rozvoji podnikania. Tieto pozitívne skúsenosti z blízkeho zahraničia chceme pretaviť do podobne úspešného príbehu u nás v Žilinskom kraji.

Inovačné centrum INOVIA vzniklo na základe dohody o spolupráci medzi Žilinským samosprávnym krajom, mestom Žilina a Žilinskou univerzitou v Žiline. Samotnému vzniku inovačného centra predchádzalo niekoľko mesiacov príprav, ktoré zahŕňali komunikáciu s kľúčovými hráčmi v regióne, výmenu skúseností a inšpiráciu príkladmi z praxe i zo zahraničia. Taktiež prebehol prieskum očakávaní v podnikateľskom sektore a na základe získaných dát sa kreovali hlavné okruhy činností budúceho inovačného centra.

Zjednodušene sa dá povedať, že INOVIA má priniesť regiónu rast existujúcich firiem, vznik nových zaujímavých startupov, nové pracovné príležitosti a výzvy, skrátka väčšiu atraktivitu pre ambicióznych mladých ľudí. Záleží nám na zvyšovaní pridanej hodnoty regiónu a zvyšovaní kvality života v regióne.

 Veľmi dobre to vystihuje naše poslanie – “Pomáhame podnikavým ľuďom zlepšovať svet”.

 

Aké služby Inovia ponúka a pre koho?

INOVIA pomáha premeniť myšlienky a nápady na skutočné projekty s reálnymi výsledkami. Inovačné centrum pomáha existujúcim firmám prekonávať prekážky, poskytuje služby podporujúce rast a inovácie, zabezpečuje kvalitných expertov, radí majiteľom alebo manažérom firiem nájsť tie správne cesty, ako vylepšiť svoj výrobok, či službu, alebo ako upraviť spôsob obchodovania, prípadne ako osloviť nový segment zákazníkov a ako vďaka inováciám dosiahnuť reálne zlepšenia a zvýšiť hodnotu firmy.

Okrem toho INOVIA prepája firmy s výskumnými tímami, zviditeľňuje výsledky výskumu a vývoja, radí startupom a spinoffom. Zároveň poskytuje projektové poradenstvo pre samosprávy so zameraním na SMART agendu a na digitalizáciu a efektivizáciu procesov a služieb. 

Kto tvorí váš tím?

Veľmi ma teší, že sa mi veľmi rýchlo podarilo zostaviť malý akčný tím šiestich šikovných zapálených ľudí schopných napĺňať naše poslanie, naše ciele. V tíme máme pokryté oblasti biznis poradenstva, vzdelávania aj znalostí z prostredia samosprávy. Veľkou pomocou sú nám experti z firiem, ktorí odovzdávajú svoje know-how ďalším firmám v regióne. Zjednodušene sa tak dá povedať, že súčasťou nášho tímu sú všetci naši partneri a klienti.

Cieľom inovačného centra je aj zvýšenie atraktivity regiónu pre mladých. S odlivom mozgov a talentov sa vysporiadavajú aj okolité kraje a regióny. Ako môže INOVIA pomôcť?

Aby sme udržali mladých ľudí vo svojom rodisku, je potrebné poskytnúť im atraktívne podmienky na život. Toto zahŕňa celkový prístup. Mám tým na mysli nielen zaujímavú zmysluplnú a dobre platenú prácu, ale aj dostupnosť bývania pre mladé rodiny, moderné a kvalitné služby štátnej správy a samosprávy, napr. bezproblémové umiestnenie detí do jaslí a škôlok, bohatý výber voľnočasových aktivít pre školopovinné deti a podobne. K rozhodnutiu zostať žiť v regióne, rozbehnúť tu svoje vlastné podnikanie, či budovať svoju profesionálnu kariéru je potrebné motivovať mladých ľudí komplexne. Vyžaduje to spoločný postup zo strany samosprávy, podnikateľského sektora ale aj vysokých a stredných škôl.

Jedným z poslaní INOVIA je aktivovať potenciál ľudí, prepájať a zintenzívniť spoluprácu miestnych firiem s výskumnými a vzdelávacími inštitúciami, najmä so Žilinskou univerzitou, ako aj so zahraničnými firmami. Týmto všetkým môže inovačné centrum INOVIA prispieť k udržaniu šikovných mladých ľudí v regióne a pritiahnutie ďalších talentov a budúcich inovátorov.

V súčasnosti aktívne budujeme inovačný ekosystém a inovačné know-how žilinského regiónu. Hľadáme tých správnych partnerov z regiónu aj mimo neho a premieňame myšlienky a nápady na skutočné projekty s reálnymi výsledkami. A možno to bude práve tvoj nápad, ktorý v budúcnosti zmení svet. Aj Ty môžeš byť súčasťou ekosystému INOVIA :-).

Všetky informácie nájdete na www.inovia.sk.

Vypočujte si podcast 

INOVIA ZNAMENÁ STIMUL PRE INOVAČNÚ A DIGITÁLNU TRANSFORMÁCIU KRAJA.

#INOVATIVNYKRAJ

 

 

 

ŽILINSKÝ KRAJ PRIJAL NÍZKOUHLÍKOVÚ STRATÉGIU DO ROKU 2030

Schválením Nízkouhlíkovej stratégie na roky 2020-2030 pomáhame  napĺňať ambiciózny plánu uhlíkovej neutrality Slovenska do roku 2050 v Žilinskom kraji.

Poslanci Zastupiteľstva ŽSK schválili  dokument „Nízkouhlíková stratégia Žilinského samosprávneho kraja na roky 2020 – 2030″  v snahe prispieť k zlepšeniu kvality životného prostredia na regionálnej úrovni. 
„Slovensko má ambiciózny cieľ, dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Tento záväzok by mal pomôcť spomaliť nárast globálnej teploty do konca storočia na svete pod 2°C. Mestá a regióny sú subjekty, ktoré môžu zohrať dôležitú úlohu pri dosahovaní environmentálnych záväzkov štátu. Z toho dôvodu sa Žilinský kraj rozhodol vypracovať Nízkouhlíkovú stratégiu ŽSK na roky 2020 – 2030,“ informoval Ján Pavlík, riaditeľ odboru regionálneho rozvoja ŽSK.

Nízkouhlíková stratégia navrhuje aktivity a opatrenia, zamerané na znižovanie tvorby emisií CO2,

  • znížiť energetickú náročnosť budov krajskej samosprávy,
  • zlepšiť adaptáciu na zmenu klímy v prevádzkovaných areáloch,
  • rozvíjať nízko emisnú a nemotorovú dopravu,
  • zvýšiť podiel zhodnocovaného odpadu opätovným použitím a recykláciou,
  • budovať efektívny energetický manažment a implementovať SMART riešenie,
  • zaviesť Quintuple helix (model spolupráce piatich podsystémov: vzdelávanie, podnikanie, verejné správa a samospráva, verejnosť, prostredie).Podľa županky Eriky Jurinovej budú na realizáciu opatrení vypracované investičné projekty.

Týka sa to zvyšovania energetickej efektívnosti verejných budov, výstavby infraštruktúry nemotorovej dopravy a podpory systému integrovanej dopravy, podpory spolupráce medzi akademickou sférou a vedeckými inštitúciami so subjektami verejnej správy. Chceme realizovať zelené strechy, podporiť permakultúru, rozvíjať nízko emisnú a nemotorovú dopravu, pokračovať v budovaní cyklotrás a vyvíjať ďalšie aktivity, ktoré budú mať pozitívny vplyv na životné prostredie a na zdravie obyvateľstva. Našou snahou je znížiť produkciu odpadov, dosiahnuť úsporu energetických zdrojov, zvýšiť bezpečnosť cyklistov a chodcov, podporiť pohybovú aktivitu a celkovo zvýšiť environmentálne povedomie obyvateľov ŽSK, lebo zmena začína v každom z nás, “ doplnila županka E. Jurinová.

Príprava Nízkouhlíkovej stratégie ŽSK bola financovaná z prostriedkov Operačného programu Kvalita životného prostredia.

FOTOGRAFICKÁ SÚŤAŽ  „LEPŠÍ KRAJ = SPOKOJNÍ ĽUDIA“

Fotografická súťaž „Lepší kraj = spokojní ľudia“ je určená pre študentov stredných škôl  a podnecuje mládež vnímať prostredie, v ktorom žijú. Je výzvou odfotiť obľúbené miesta, kde radi trávia svoj voľný čas. Či už je to časť mesta, príroda,  športovisko…

Fotosúťaž vyhlásil odbor regionálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja v rámci projektu „Inteligentný a lepší Žilinský samosprávny kraj“.

• do súťaže sa môžu zapojiť študenti stredných škôl v Žilinskom kraji, podmienkou je, aby fotografie boli vytvorené na území Žilinského kraja,
• do súťaže sa prihlasujú súťažiaci na základe elektronickej prihlášky v podobe linku,
• fotografia zaslaná do súťaže musí byť dielom autora, ktorý ju do súťaže prihlásil,
• do súťaže je možné prihlásiť digitálne fotografie,
• fotografie musia byť vo vysokom rozlíšení, vo formáte JPG (JPEG), tak, aby bolo možné fotografie zväčšovať na formát A3, s minimálnym rozlíšením 6 Mpx, pričom odporúčaný rozmer dlhšej strany fotografie do 3600 pixelov a veľkosť do 8 MB, optimálne rozlíšenie 300 DPl,
• fotografie nesmú obsahovať vodoznak, ani žiadny písaný text vnorený do fotografie,
• do súťaže môže jeden autor poslať spolu maximálne 3 fotografie,
• zaslaním fotografie autor súhlasí s podmienkami a pravidlami súťaže.

Termín súťaže: 01.06. 2022 do 30.06. 2022

Do súťaže sa môžete prihlásiť na: https://forms.gle/fXMtNi2KxtuTo4e6A 

Fotky posielajte na: enviro@hrajzakraj.sk

Podmienky a pravidlá súťaže

MLADÍ CHCÚ ZELENŠÍ ŽILINSKÝ KRAJ

Mladí chcú #ZDRAVÝ A #ZELENÝ KRAJ.  Vyplýva to z reakcií, ktoré nám nechali na webe hrajzakraj.sk. 

Zámery Žilinského kraja v envirooblasti na najbližšie roky  priblížila  počas workshopu „Zelenšý Žilinský kraj“ koordinátorka enviroprojektov ŽSK Dana Gavalierová.

Predstavila opatrenia, ktoré chce župa v najbližších rokoch robiť pre zlepšenie životného prostredia. Aj keď vyššie územné celky nemajú zákonom vymedzené povinnosti či kompetencie,  Žilinský kraj je špecifický, keďže až 60 percent jeho  plochy tvoria chránené územia a téma národných parkov v poslednom období v spoločnosti výrazne rezonuje.

Rozvojová stratégia Žilinského kraja #PHRSR ŽSK 2021+ navrhuje rozvíjať regióny a turizmus, avšak pri rešpektovaní limitov, ktoré chránené územia prinášajú.

Jednou z ciest, ako Národné parky úspešne rozvíjať a zároveň ich chrániť, sú  návštevnícke centrá, ktoré robia osvetu, vzdelávacie aktivity a podporu pre turistov. V zahraničí už dnes úspešne fungujú. Žilinský kraj vyvíja iniciatívu  pre ich vznik aj v našom kraji. 

„Mladí ľudia vnímajú výrazné výruby stromov, ako aj konflikt v národných parkoch. Chcú ochranu divokej prírody. Ak chceme, aby  v regióne ostali, mali by sme reflektovať ich názory,“ povedala k téme Dana Gavalierová. Počas workshopu predstavila aj klimatické opatrenia kraja a význam zelene, ako aj problematiku odpadového hospodárstva, envirovýchovy a dobrovoľníctva v príprave na klimatickú krízu.

Workshop sa realizoval 27. apríla 2022 v spolupráci so Slovenským inštitútom mládeže IUVENTA.

#ZDRAVYKRAJ

Nechajte nám aj vy odkaz

Aký chcete kraj v roku 2030?

DO ŽILINSKÉHO KRAJA PRÍDE Z EUROFONDOV 100 MILIÓNOV EUR.

Príprava rozvojovej stratégie Žilinského kraja priniesla aktuálne analýzy. Hovoria aj o tom, aký sme kraj.  Do našich regiónov smeruje  cca 100 miliónov eur z eurofondov. O tom, ako ich využijeme rozhodne  pripravenosť projektov a ich schopnosť rozvíjať región. Rozprávame sa s Jánom Pavlíkom, riaditeľ odboru regionálneho rozvoja ŽSK.

 

 

Čo vás v aktuálnych analýzach, ktoré máte k dispozícii, prekvapilo? 

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja kraja  #PHRSRZSK 2021 + sa odvíja od identifikovania kľúčových výziev a potrieb regiónu, na čom počas uplynulých mesiacov intenzívne pracovalo množstvo expertov a odborníkov.  Jednou z nich je fakt, že  Žilinský kraj má veľmi vysokú inovačnú výkonnosť, ale mladí vyhľadávajú iné regióny ako je Juhomoravaský či Moravskoslezský kraj a odchádzajú do zahraničia. Napriek tomu, že tu máme významnú univerzitu, vysoký počet podnikateľských subjektov a rozbiehajúcich sa start-upov, začíname strácať svoju inovačnú výkonnosť.

Druhý fakt, ktorý nás  prekvapil, je slabá a nevýrazná odozva severných regiónov na klimatické zmeny. Majú pocit, že zmena klímy sa nás veľmi nedotýka. Opak je pravdou. Jednou z  troch najvýraznejších oblastí, kde zmena klímy už ovplyvnila stav podzemnej vody, sú práve naše Kysuce.  

Výzvou je aj fakt, že oblasť Kysúc a severnej Oravy má najhorší stav kvality ovzdušia z hľadiska koncentrácie prachových častíc. To sa prejavuje na zdravotnom stave obyvateľov a jednou z najvyšších úmrtí obyvateľov severného Slovenska. Kvalita ovzdušia patrí medzi  najhoršie na Slovensku.

 

Aký sme teda dnes kraj?

Žilina má svoj inovačný potenciál, ale ľudia odchádzajú. Máme významné národné parky, ale nevyužívame ich dostatočne na socioekonomický rozvoj. Naopak, ešte vytvárajú konflikt v území medzi ochranou prírody a vlastníkmi. Aj keď sú národné parky jedným z dôvodov, prečo sa niektorí ľudia vracajú do regiónov, nevyužívame to dostatočne. Premieta sa to do dopravnej infraštruktúry. Sme súčasťou významných európskych koridorov, ale súčasný stav prípravy a dokončenia kľúčových cestných a železničných tratí je pomerne slabý.

 

Žilinská župa sa k príprave rozvojového dokumentu postavila inovatívne. Rozprúdila diskusiu, prizvala desiatky odborníkov a ľudí priamo z regiónov, aby prispeli k určeniu priorít kraja pre najbližšie roky. Bola táto diskusia konštruktívna?

Celú prípravu rozvojovej stratégie sme postavili práve na snahe rozprúdiť dialóg. Otvoriť diskusiu v území o kľúčových problémoch a smerovaní rozvoja, považujem za potrebné. Projekt prebieha iba niekoľko mesiacov, ale vnímame, že sa nám to sčasti podarilo. Stále však môže pokračovať ďalej, byť ešte hlbšia, a to aj v inštitucionálne zabezpečených diskusiách. Vytvorili sme napríklad regionálne inovačné centrum INOVIA, ktoré bude nástrojom na debatu v kľúčových otázkach v oblasti inovácií. Sme na začiatku a pokračujeme ďalej. Zásadné je, aby v území vznikla vzájomná dôvera a dialóg medzi socioekonomickými partnermi , aby sa ľahšie hľadali priority, lebo inak sa to pretavuje do politických a lobingových aktivít. 

 

Stratégia je viac menej na svete, ovplyvní smerovanie investícií a eurofondov v regiónoch. Aktuálne sa v území robí rozsiahly zber projektov z regiónov. Je to teraz predovšetkým o dobrej príprave projektových zámerov?

Rozvojový dokument PHRSR ŽSK 2021+ načrtol kľúčové výzvy a potreby regiónu, ale  zároveň prebieha aj zber projektových zámerov. Snažíme sa pomenovať potreby a výzvy územia a k nim postupne nájsť projektové zámery. V piatich regiónoch kraja sme preto zriadili  regionálnych koordinátorov, ktorí pomáhajú v ich zbere. Nemali by byť izolované, náhodné , ale by byť vzájomne prepojené a mať čo najväčší význam pre rozvoj región. Musia  mať určitý stav prípravy. Nie je potrebné mať priamo projektovú dokumentáciu, ale ľudí, ktorí dokážu projekt  zrealizovať v priebehu niekoľkých rokov. Súbor týchto projektov je zhrnutý v Integrovanej územnej stratégii. Do Žilinského kraja by malo prísť približne 100 mil. eur, teda do každého regiónu zhruba 20 miliónov. Je na mieste, že tí pripravení budú zvýhodnení. 

 

Ak sa podarí dobre zvládnuť rozdelenie peňazí v regiónoch, bude to argument, že aj v budúcnosti vieme efektívne rozhodovať v území?

Zatiaľ je nedôvera z národnej úrovne a z  prostredia ministerstiev uvoľniť finančné prostriedky, aby si ich spravovali regióny samostatne. Ak preukážeme, že vieme tento finančný balík efektívne manažovať, otvára nám to priestor od roku 2025 vyjednávať, aby do území prichádzalo viac finančných prostriedkov. Máme menej ako sme očakávali, je to 10 – 12 percent z celkového balíka štrukturálnych fondov. Nie je to ale malý finančný balík a s ohľadom na stav pripravenosti projektov, budeme mať čo robiť, ak chceme zmysluplne využiť 100 mil. eur, ktoré prichádzajú do územia. Na úrovni regiónov sme vytvorili  Regionálne rady partnerstva a spolu prijímame zásadné rozhodnutia, vyberáme kľúčové priority a projekty, ktoré vieme zrealizovať. Hľadáme kompromisy a snažíme sa viesť korektný dialóg.

 

Nová rozvojová stratégia kraja reaguje na najväčšie problémy a výzvy nášho územia. Aké sú tie najväčšie výzvy do roku 2030?

Kľúčová je momentálne kvalita životného prostredia. Chceme dôsledne využiť potenciál národných parkov a vidieckeho prostredia, atraktivitu a dobré životné podmienky, kultúrne zázemie miest. To vedie mnohých ľudí k rozhodnutiu vrátiť sa domov do regiónov, napr. aj z Bratislavy,  ak im určitú stratu príjmov  vynahrádza nové prostredie.

Druhou zásadnou oblasťou je podpora inovácií a rozvoj podnikania, ktoré  do územia prinášajú finančné prostriedky. Vytvárajú ekonomické prostredie pre stabilizáciu sociálnej a zdravotnej starostlivosti, kultúry a komunitného života. Od kvality životného prostredia sa však odvíjajú mnohé ďalšie oblasti.

Vypočujte si celý rozhovor:

KLIMATICKÉ OPATRENIA KRAJA SME PREDSTAVILI VEREJNOSTI V BUDATÍNE

 

V priestoroch Budatínskeho parku v Žiline  sme diskutovali o klimatických opatreniach Žilinského kraja.

14. mája 2022 sme v rámci podujatia Deň rodiny na  „YOUTH STAGE“  predstavili  verejnosti „zelené výzvy“ i riešenia, ktoré Žilinský kraj čakajú do roku 2030. 

Župa ich zhrnula vo svojej novej rozvojovej koncepcii  #PHRSRŽSK2021+.

Dana Gavalierová, koordinátorka enviroprojektov ŽSK priblížila stratégiu kraja v oblasti envirovýchovy, systém návštevníckych centier v národných parkoch i dopad klimatických zmien na Žilinský kraj.

Zmenu klímy pociťujú viaceré regióny kraja – najmä Orava a Kysuce – kde už dnes v dôsledku klimatických zmien dochádza k úbytku podzemnej vody.

Žilinský kraj navrhuje viaceré opatrenia na zlepšenie životného prostredia: Okrem vodozádržných projektov podporuje ekologické formy dopravy – najmä cyklodopravu, v rámci spustenia Integrovanej dopravy v Žilinskom kraji zatraktívni verejnú dopravu. Súčasťou opatrení je aj príprava Nízkouhlíkovej stratégie kraja a Plánu obnovy krajiny.

Témou bola tiež kvalita ovzdušia, ktorá dosahuje v Žilinskom kraji, predovšetkým  na Kysuciach a Orave výrazne zhoršené hodnoty a je jedna z najhorších na Slovensku. To sa prejavuje aj na zdravotnom stave obyvateľov regiónov. Župa v tejto súvislosti urobila konkrétne kroky na zlepšenie situácie v rámci projektu Life-Populair, vďaka ktorému je zabezpečené pravidelné monitorovanie stavu ovzdušia a ďalšie aktivity, ktoré koordinuje manažérka kvality ovzdušia.

Pre rodiny boli pripravené v  stánku ŽSK aj  aktivity zamerané na separovanie odpadu, kde sa dozvedeli viac o projekte Life – Populair a  ďalšie zaujímavé informácie o projektoch Žilinského kraja v envirooblasti.

#ZELENYKRAJ

DISKUSTOVALI SME O INOVÁCIÁCH NA KONFERENCII INOVAČNÝ ROZVOJ REGIÓNOV.

V Žiline sa v rámci 14. ročníka konferencie  predstavili úspešné inovatívne firmy a projekty. Diskutovalo sa inováciách a svoju činnosť predstavilo inovačné centrum INOVIA. Županka Erika Jurinová odovzdala ocenenia Inovácia Žilinského kraja 2021 a Stredoškolský podnikateľský zámer 2021. 

Inovačný rozvoj regiónov je podujatie, ktorého cieľom je podpora novátorských nápadov a riešení prínosných pre osobný rozvoj, či rozvoj organizácie. Každý ročník je z hľadiska tém špecifický.

Tento rok sa diskusie a prednášky venovali tomu, aké sú najväčšie výzvy v inováciách, ako sa prispôsobiť rýchlym zmenám vo svete… Odbornej i laickej verejnosti sa predstavili známe osobnosti a skúsení odborníci v oblasti inovácií.

  „Patríme ku krajom s významným inovačným potenciálom. Vďaka inovatívnemu prístupu starostov, primátorov a spoločností pôsobiacich v kraji je život v našich regiónoch oveľa príjemnejší a lepší. Práve inovácie a vzdelávanie rezonujú v procese prípravy rozvojového plánu kraja Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja ŽSK 2021+ a teší ma, že podnietil vznik ľudského a odborného „ekosystému“, ktorý sa bude ďalej aktívne podieľať na rozvoji Žilinského kraja,“ informuje predsedníčka ŽSK, Erika Jurinová.

Ocenenie Inovácia Žilinského kraja 2021 v kategórií Malé a stredné podniky si prevzala spoločnosť Arch Caffe, s.r.o. s projektom „Pivovar Nilio – prvý nealkoholický pivovar na Slovensku.“ V kategórii  Regionálny rozvoj si ocenenie si prevzali predstavitelia VEPOS Horného Turca , n.o., s projektom „Klimatické centrum Horného Turca/Naše prvé dušičky bez plastovej kytičky.“ Obaja víťazi si z rúk predsedníčky Eriky Jurinovej prevzali plaketu z číreho kryštálu zhotovenú sklárom Jurajom Mašlaňom a šek v hodnote 2 000,- EUR. Posúdených bolo spolu v oboch kategóriách 17 zámerov.

 „Regionálna samospráva má byť aktívnym a platným partnerom pre obyvateľov, podnikateľov, akademikov ako aj pre miestnu samosprávu. Nástrojom takejto spolupráce je záujmové združenie InoVia, založené krajom, mestom Žilina a Žilinskou univerzitou. Je reálnym nástrojom na pomoc podnikateľom aj samosprávam. InoVia bude nápomocná pri rozvoji firiem i samospráv a bude pomáhať premieňať nápady na skutočné projekty s reálnymi výsledkami,“ dodala Jurinová.

Konferencia ako aj oceňovanie sa uskutočnilo v Žiline.

#INOVATIVNYKRAJ

TOUR VEREJNÝCH PREZENTÁCII SME ZAVŔŠILI V TURCI.

Čadca, Tvrdošín, Liptovský Mikuláš, Žilina, Bystrička. Šnúru verejných prezentácií dokumentu Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja ŽSK 2021+ #PHRSRŽSK, s ktorými sme postupne navštívili 5 regiónov kraja, sme ukončili v Bystričke v okrese Martin.

 

Počas  stretnutí s odbornou verejnosťou, primátormi, starostami a aktívnymi ľuďmi z regiónov, bol priestor odpovedať aj na  otázky  a predstaviť nielen samotnú stratégiu kraja, ale aj následné etapy, ktoré nás v procese implementácie čakajú.  Kľúčové výstupy pre Turiec predstavila Danica Hullová, kľúčová expertka pre oblasť Sociálna stabilita a vedúca územnej pracovnej skupiny Turiec.

Teší nás záujem diskutovať o budúcnosti  Žilinského kraja, ktorú bolo naprieč krajom vidieť.

Kde všade sme s vami diskutovali?

  • 25.4. Čadca
  • 29.4. Tvrdošín
  • 2.5. Liptovský Mikuláš
  • 3.5. Žilina
  • 4.5. Bystrička, okres Martin

STRATEGICKÝ DOKUMENT SME PREDSTAVILI AJ V KRAJSKOM MESTE.

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja ŽSK 2021+ #PHRSRŽSK, vznikal v spolupráci s partnermi v regiónoch. Zástupcami verejného, súkromného i neziskového sektora. Jeho výstupy preto prezentujeme naprieč územím.

Na pôde Úradu Žilinského samosprávneho kraja v Žiline sme predstavili odbornej verejnosti proces jeho tvorby a kľúčové výstupy.
Riaditeľ odboru regionálneho rozvoja ŽSK Ján Pavlík zdôraznil význam dobre pripravených projektových zámerov pre efektívne využitie eurofondov a zámer pokračovať v dobre nastavenej komunikácii s regiónmi aj naďalej.
Priestor bol aj na otázky a vysvetlenie významu dokumentu v procese čerpania eurofondov v novom programovom období. 
 
Termíny a miesta verejných prezentácií:
  • 25.4. Čadca
  • 29.4. Tvrdošín
  • 2.5. Liptovský Mikuláš
  • 3.5. Žilina
  • 4.5. Bystrička, okres Martin