OBNOVA HRADU LIKAVA PATRÍ MEDZI PRIORITY ŽILINSKEJ ŽUPY.

Hrad je zaradený do zoznamu pamiatok, ktorých ďalšia obnova bude financovaná z európskych štrukturálnych fondov. Zhodli sa na tom aj členovia Rady partnerstva Žilinského samosprávneho kraja.

Obnova Likavského hradu bude pokračovať. Termín realizácie rekonštrukčných prác závisí od možnosti získania externých finančných zdrojov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Hrad Likava patrí medzi priority Žilinskej župy, ktorá ho zaradila do vstupnej správy, ktorú prerokovala Rada partnerstva. Bude teda zahrnutý medzi priority v rámci Integrovanej územnej stratégie Žilinského samosprávneho kraja.

Výsledkom rozsiahlej rekonštrukcie by malo byť sprístupnenie ďalších častí tejto jedinečnej pamiatky, ktorá patrí medzi hlavné turistické lákadlá Liptova a môže prispieť k ďalšiemu rozvoju jeho potenciálu v oblasti turizmu.
Na projektovú dokumentáciu a práce, ktoré by nadväzovali na predchádzajúce rekonštrukcie vyčlenila Žilinská župa v  roku 2021 finančné prostriedky.

Hrad Likava je dominantou dolného Liptova už od 14. storočia. V roku 1707 ho zbúrali a odvtedy jeho ruiny chátrali. V minulom storočí začali práce na jeho záchrane. Zatiaľ ostatné práce zamerali na hradné bralo, na ktorom stojí palác, ktorému hrozilo zrútenie.


INTEGROVANÁ ÚZEMNÁ STRATÉGIA = PHSR ŽSK 2021+. AKÉ MOŽNOSTI FINANCOVANIA PRINESÚ EUROFONDY?


Programové obdobie čerpania eurofondov 2021 – 2027 bude prebiehať v znamení Integrovaných
územných stratégií kraja. Tie zásadne ovplyvnia tok a efektívnosť európskych peňazí.

Príprava dlhodobých stratégií, akou je PHRSR ŽSK je výzva, ktorá si vyžaduje zapojenie socioekonomických partnerov a plánovanie podľa potrieb územia. V súvislosti s touto aktuálnou témou pripravuje Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom informačné a sieťovacie stretnutie pre
mimovládne neziskové organizácie a aktívnych občanov v Žilinského kraja.

Cieľom stretnutia, ktoré sa bude konať na pôde Úradu Žilinskej župy bude informovať účastníkov o miľníkoch prípravy IÚS/PHSR ŽSK, o spôsobe a možnostiach zapájania socioekonomických partnerov do tohto procesu. Budeme sa
rozprávať o Vašich projektových zámeroch a diskutovať o ich možnosti financovania z Operačného
programu Slovensko.

Prihlásiť sa môžete prostredníctvom prihlasovacieho formuláru: https://bit.ly/formularinfoden

Záznam zo stretnutia:https://www.youtube.com/watch?v=FB6pwypTH2c

ZBIERAME ZELENÉ PRÍKLADY DOBREJ PRAXE! POĎME SA INŠPIROVAŤ!

V našom Žilinskom kraji funguje mnoho krásnych zelených projektov, ktoré môžu nadchnúť a inšpirovať aj iných a zlepšiť životné prostredie v  Žilinskom kraji. Podeľte sa o svoje úspechy a povedzte nám, ako to u vás funguje!

Informácie a dobré príklady umožnia Vám i ďalším inšpirovať sa pri príprave projektov, ktoré ponúka aktuálne i nové programové obdobie.

Máte skúsenosti s projektami zameranými na:

• výsadbu zelene

• envirovzdelávanie a osvetu

• vodozádržné opatrenia

• vybudovanie ekocentra

• adaptačné opatrenia na zmenu klímy

• budovanie čističiek odpadových vôd a iné zelené témy?

Dajte nám o nich vedieť!

Kto sa môže zapojiť?

obce, mestá, neziskové organizácie.

Čo vďaka tomu získate?

• O Vašom projekte sa dozvie verejnosť, máte možnosť ich odprezentovať v rámci Žilinského kraja.

• Získate prehľad o aktuálnych možnostiach financovania vašich zelených projektov i možnostiach v novom programovom období, prostredníctvom webinára.

Prihlášku nám pošlite do 30. novembra 2021 na e-mail: enviro@hrajzakraj.sk, +421 41 5032243

Do prihášky uveďte:

Názov projektu

Financovanie/partnerstvo

Cieľová skupina:

Efekt – spätná väzba v praxi

Krátky opis skúseností /úskalia, riešenia, dobré rady/

Foto/video prílohy

alebo využite Prihlasovací formulár

NEUROPSYCHIATRICKÉ CENTRUM „POD LIPAMI“ V MOŠOVCIACH JE MEDZI STRATEGICKÝMI PROJEKTAMI KRAJA.

Investícia bude súčasťou integrovanej územnej stratégie a Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja ŽSK 2021+. Každý kraj pripravuje integrované územné stratégie a my tento projekt určite radíme medzi hlavné strategické projekty, aby mohol byť financovaný z eurofondov v novom programovom období“ povedala županka Erika Jurinová.

Dopyt po tomto type sociálnej služby je dlhodobý a zariadenie tohto druhu v  okrese Turčianske Teplice i celom regióne momentálne chýba.

Alzheimerova choroba je hneď druhá najčastejšia v poradí diagnostikovaných chorôb občanov, ktorí boli posúdení Žilinským samosprávnym krajom do špecializovaného zariadenia v roku 2017.

Počet čakajúcich občanov na poskytnutie sociálnej služby v špecializovanom zariadení je druhý najväčší v okrese Martin a Turčianske Teplice v rámci kraja.  
Centrum má vzniknúť v už nevyužívaných priestoroch a areáli bývalej Spojenej školy v Mošovciach. Časť priestorov, a to budovu školy, využije samosprávny kraj na zriadenie centra pre ľudí trpiacich alzheimerom, bývalý internát na zriadenie gerontopsychiatrického oddelenia s 32 lôžkami. Bývalá recepcia by okrem tohto účelu slúžila i ako rehabilitačné zázemie pre obe služby. Malý dom v areáli školy zase ako ubytovacie zariadenie pre rodiny a súčasťou areálu bude i kaplnka. Rozsiahly prírodný areál, v ktorom sa objekt nachádza, otvára príležitosti na relaxovanie, prechádzky, ale aj na aktívne trávenie voľného času prijímateľov sociálnej služby pod dohľadom odborného personálu. Náklady na vybudovanie centra odhadol ŽSK na 4,8 milióna eur.

ZALOŽENIE INOVAČNÉHO CENTRA V ŽILINE JE DOBRÁ SPRÁVA PRE REGIÓN

Mesto Žilina, Žilinský samosprávny kraj a Žilinská univerzita v Žiline zakladajú záujmové združenie právnických osôb s názvom „InoVia“. Združenie by malo predstavovať inovačný HUB, ktorého cieľom je podpora inovácií a inovačného ekosystému, podnikateľského prostredia a príprava na zvládnutie digitálnej transformácie. Vzdelávanie by sa vďaka nemu malo stať atraktívnejším a inovatívnym. „Z pohľadu ŽSK ide o platformu, ktorá vytvorí priestor na diskusiu o modernizácii vzdelávacieho systému na všetkých stupňoch, o spolupráci medzi základnými, strednými a vysokými školami. InoVia by mala pomôcť samosprávam, pri zavádzaní smart technológií, ale aj s prípravou na zvládnutie digitálnej transformácie,“ povedala županka Erika Jurinová.

Cieľom inovačného HUBu je stať sa už do troch rokov slovenským lídrom v podpore podnikateľov a zabezpečiť ukážkovú spoluprácu so školami, univerzitami a výskumným prostredím. Podľa primátora Žiliny Petra Fiabáne dostali inovácie zelenú: „Spoločným záujmom je, aby v Žiline vzniklo a začalo efektívne pracovať regionálne inovačné centrum a vytvorili sme vhodné prostredie, ktoré bude pomáhať pri štarte a začiatku malých firiem, malých podnikateľov a študentov.“

Prorektor pre medzinárodné vzťahy a marketing UNIZA Jozef Ristvej uviedol, že univerzita pociťuje odliv mozgov z regiónu a mesta. Až 50 percent mladých odchádza študovať do zahraničia, kde väčšinou ostáva aj pracovať. „To vnímame ako hlavný problém, ktorý chceme riešiť“. Žilinský kraj pritom disponuje druhým najväčším inovačným potenciálom medzi krajmi Slovenska a samotný región Horné Považie posilňuje prítomnosť Žilinskej univerzity, Výskumného centra Žilinskej univerzity a Univerzitného vedeckého parku.

InoVia bude napĺňať vízie a ciele regionálnej inovačnej stratégie premietnuté v Programe hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja ŽSK.

„INoVia

PREDSTAVUJEME KĽÚČOVÝCH EXPERTOV – ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Kto je Radim Misiaček?

V príprave Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja ŽSK je kľúčovým expertom tematickej pracovnej skupiny Životné prostredie a územnej pracovnej skupiny Kysuce. Pôsobí ako vedúci národných aj medzinárodných projektov v životnom prostredí a regionálnom rozvoji, okrem Českej republiky viedol projekty aj v Chorvátsku, Turecku, Nemecku, Poľsku a Slovensku.

Aké sú silné a slabé stránky životného prostredia v Žilinskom kraji a na čom sa dá stavať do budúcnosti?

Žilinský kraj sa vyznačuje prírodným bohatstvom, ktoré vytvára silný potenciál pre kvalitný život obyvateľov a je atraktívne pre turistov z iných oblastí Slovenska aj zo zahraničia. Tento potenciál je ohrozený nekontrolovaným ekonomickým rozvojom, ktorý by nedbal na zachovanie prírodných zdrojov, vrátane biodiverzity. Týka sa to predovšetkým intenzívneho cestovného ruchu v niektorých subregiónoch kraja, napríklad na Liptove a  s ním súvisiacej dopravy s dopadmi na ovzdušie a hlučnosť.    

Aké projekty by nášmu kraju v oblasti životného prostredia  pomohli?

Sú to predovšetkým projekty, ktorých cieľom je zníženie súčasných vplyvov na životné prostredie z dopravy, z vykurovania domácností, z priemyslu, zo skládok odpadov a iných environmentálnych záťaží. Pred Žilinským krajom, tak ako pred všetkými regiónmi Slovenska, stoja významné výzvy. Ako sa adaptovať na dopady klimatickej zmeny  – napríklad vysychanie lesov, zvyšovanie teploty v mestách, extrémne javy počasia,  ako znížiť produkciu skleníkových plynov a tým prispieť ku spomaleniu globálnej zmeny klímy, ako redukovať objem vznikajúcich odpadov podľa princípov obehového hospodárstva a ako si poradiť s ostávajúcim odpadom. Na ten už v Žilinskom kraji nestačia existujúce skládky a mal by byť materiálovo alebo energeticky využitý. Veľký dopad bude mať rešpektovanie požiadaviek Green Dealu Európskej únie, ktorý prináša odlišný pohľad na ďalší rozvoj dopravy, výrobu energie, výrobu, aj iné oblasti života.       

Ako by mal vyzerať Žilinský kraj v roku 2030?

Atraktívny kraj, ktorý si zachová svoje prírodné krásy a cennosti, v ktorom sa bude dobre žiť, v ktorom sa bude rozvíjať priemysel a doprava v súlade s požiadavkami na ochranu prostredia a zdravia obyvateľov a ktorý budú navštevovať fanúšikovia udržateľného cestovného ruchu, ktorých neláka masová turistika, ale krásy autentickej slovenskej prírody. Aby taký mohol byť, je potrebná ešte jedna podmienka. Environmentálna výchova, vzdelávanie a osveta verejnosti, teda nás všetkých.

PREDSTAVUJEME KĽÚČOVÝCH EXPERTOV- IDENTITA A SEBESTAČNOSŤ

Kto je Milan Hagovský?

V príprave Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja ŽSK je kľúčovým expertom pracovnej skupiny Identita a Sebestačnosť. Profesionálne pôsobí ako expert pre regionálny a miestny rozvoj so špecializáciou na témy rozvoja miestnej ekonomiky, regionálnych potravinových systémov a cestovného ruchu.

Čo znamená pre náš kraj kultúrny a prírodný turizmus?

Cestovný ruch považujem za jednu z kľúčových hybných síl miestnej ekonomiky, o ktorej musíme už dnes začať vážne hovoriť. Udržateľné a zmysluplné využívanie prírodného bohatstva a kultúrneho dedičstva spojeného s múdrosťou a šikovnosťou ľudí, s podporou kvalitných miestnych inštitúcií je dobrou cestou pre naštartovanie miestnej ekonomiky.

Čo funguje dobre a čo by sme mali zlepšiť?

V Žilinskom kraji už dlhé roky pôsobí mnoho verejno-súkromných partnerstiev v podobe miestnych akčných skupín, regionálnych rozvojových agentúr a organizácií cestovného ruchu, ktoré dobre poznajú konkrétne problémy i výzvy svojho územia, verejné inštitúcie, schopných a zodpovedných podnikateľov i cenné občianske iniciatívy a majú mnoho skúseností s prípravou a realizáciou rozvojových projektov. Príležitosti pre zlepšenie vidím vo vytvorení viacúrovňového systému efektívnej koordinácie a spolupráce, kde väčšina organizácií a ľudí pochopí, že na miestne,  regionálne i globálne spoločenské výzvy sa dá odpovedať len úprimným, spoločným a dobre koordinovaným úsilím všetkých aktérov územnej spolupráce. Žiadna samotná, hoci akokoľvek silná a schopná organizácia nemôže naštartovať a samostatne dosiahnuť potrebné spoločenské zmeny. Dôležitou témou je vybudovanie otvorenej siete organizácií rozvoja a ďalších inštitúcií a podnikateľov a podpora miestnych talentov, elít a udržateľných kapacít.

Ako by mal vyzerať Žilinský kraj v roku 2030?

Žilinský kraj a jeho prirodzené regióny sú dobrým miestom pre kvalitný život a atraktívnu prácu. Majú silnú identitu a spoločné hodnoty, ktoré podporujú súdržnosť ľudí a rast ich komunít. Obyvatelia územia majú kladný vzťah ku zachovaniu jedinečného bohatstva prírody a krajiny, udržateľnému využívaniu jej ekosystémových služieb a stavajú na jedinečnom kultúrnom bohatstve a tradíciách, múdrosti, zvedavosti, kreativite a odvahe.

TVORÍME SPOLOČNE BUDÚCNOSŤ. AKÝ CHCETE KRAJ V ROKU 2030?

Verejnosť sa môže zapojiť do diskusie o budúcnosti Žilinského kraja prostredníctvom webu www.hrajzakraj.sk, kde môže nechať svoj odkaz či námet: Aký chcete kraj v roku 2030? Stránka informuje o procese tvorby aktuálneho Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja Žilinského kraja. Zapojiť sa do diskusie môže aj prostredníctvom facebooku @HrajZAkraj, vyplnením dotazníkov či zapojením sa do online debát.

PREDSTAVUJEME KĽÚČOVÝCH EXPERTOV – SOCIÁLNA STABILITA

Kto je Danica Hullová?

V príprave Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja ŽSK je kľúčovým expertom pracovnej skupiny Sociálna stabilita, pôsobí ako lektorka a konzultantka v oblasti tvorby projektov.

Čo v sociálnej oblasti v našom kraji dobre funguje a plánujeme na tom stavať aj do budúcnosti?

Žilinský samosprávny kraj má silný inovačný a výskumno-vývojový potenciál v oblastiach ako je biomedicína a biotechnológie. Sociálne služby a služby zdravotnej starostlivosti majú v území dlhodobú tradíciu a vysokú kvalitu. Prebiehajúce demografické procesy, spomaľovanie reprodukcie, starnutie populácie a nárast podielu osôb v poproduktívnom veku však prinášajú nové výzvy aj v týchto oblastiach.

Aké projekty by nášmu kraju v sociálnej oblasti pomohli?

V dôsledku pretrvávajúceho trendu demografického starnutia obyvateľstva v kraji, sa javia ako veľmi potrebné komplexné riešenia v poskytovaní sociálnych služieb a služieb zdravotnej starostlivosti. Projekty, ktoré prinesú kvalitné a dostupné služby aj pre obyvateľov na vidieku.

Ako by mal vyzerať Žilinský kraj v roku 2030?

Žilinský kraj má ambíciu byť príjemným a bezpečným miestom pre každodenný život. Miestom, kde sú nielen dostupné, ale hlavne kvalitné zdravotné a sociálne služby pre všetky cieľové skupiny. Miestom, kde ľudia nachádzajú priestor na sebarealizáciu a cítia sa byť súčasťou miestnej komunity.