ZELENŠÍ ŽILINSKÝ KRAJ

 

Mladí chcú zdravý a „zelený“ kraj. Vyplýva to z ich reakcií, ktoré nám nechali na webe hrajzakraj.sk. Zámery Žilinského kraja v envirooblasti, priblížila  počas workshopu „Zelený Žilinský kraj“ koordinátorka enviroprojektov ŽSK Dana Gavalierová.

Predstavila opatrenia, ktoré chce župa v najbližších rokoch robiť pre zlepšenie životného prostredia. Aj keď vyššie územné celky nemajú zákonom vymedzené povinnosti či kompetencie,  Žilinský kraj je špecifický, keďže až 60 percent jeho  plochy tvoria chránené územia a téma národných parkov v poslednom období v spoločnosti výrazne rezonuje.

Rozvojová stratégia Žilinského kraja #PHRSR ŽSK 2021+ navrhuje rozvíjať regióny a turizmus, avšak pri rešpektovaní limitov, ktoré chránené územia prinášajú.

Jednou z ciest, ako NP úspešne rozvíjať a zároveň ich chrániť, sú  návštevnícke centrá, ktoré robia osvetu, vzdelávacie aktivity a podporu pre turistov. V zahraničí už dnes úspešne fungujú. Žilinský kraj vyvíja iniciatívu  pre ich vznik aj v našom kraji. 

„Mladí ľudia vnímajú výrazné výruby stromov, ako aj konflikt v národných parkoch. Chcú ochranu divokej prírody. Ak chceme, aby  v regióne ostali, mali by sme reflektovať ich názory,“ povedala k téme Dana Gavalierová. Počas workshopu predstavila aj klimatické opatrenia kraja a význam zelene, ako aj problematiku odpadového hospodárstva, envirovýchovy a dobrovoľníctva v príprave na klimatickú krízu.

Workshop sa realizoval 27. apríla 2022 v spolupráci so Slovenským inštitútom mládeže IUVENTA.

Viac sa dozviete: 👉https://bit.ly/3wwOzoQ

#ZDRAVYKRAJ

Nechajte nám aj vy svoj odkaz tu:

Aký chcete kraj v roku 2030?

DO ŽILINSKÉHO KRAJA PRÍDE Z EUROFONDOV 100 MILIÓNOV EUR.

Príprava rozvojovej stratégie Žilinského kraja priniesla aktuálne analýzy. Hovoria aj o tom, aký sme kraj.  Do našich regiónov smeruje  cca 100 miliónov eur z eurofondov. O tom, ako ich využijeme rozhodne  pripravenosť projektov a ich schopnosť rozvíjať región. Rozprávame sa s Jánom Pavlíkom, riaditeľom odboru regionálneho rozvoja ŽSK.

Čo vás v aktuálnych analýzach, ktoré máte k dispozícii, prekvapilo? 

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja kraja ( #PHRSRZSK 2021 +) sa odvíja od identifikovania kľúčových výziev a potrieb regiónu, na čom počas uplynulých mesiacov intenzívne pracovalo množstvo expertov a odborníkov.  Jednou z nich je fakt, že  Žilinský kraj má veľmi vysokú inovačnú výkonnosť, ale mladí vyhľadávajú iné regióny ako je Juhomoravaský či Moravskoslezský kraj a odchádzajú do zahraničia. Napriek tomu, že tu máme významnú univerzitu, vysoký počet podnikateľských subjektov a rozbiehajúcich sa start-upov, začíname strácať svoju inovačnú výkonnosť.

Druhý fakt, ktorý nás  prekvapil, je slabá a nevýrazná odozva severných regiónov na klimatické zmeny. Majú pocit, že zmena klímy sa nás veľmi nedotýka. Opak je pravdou. Jednou z  troch najvýraznejších oblastí, kde zmena klímy už ovplyvnila stav podzemnej vody, sú práve naše Kysuce.  

Výzvou je aj fakt, že oblasť Kysúc a severnej Oravy má najhorší stav kvality ovzdušia z hľadiska koncentrácie prachových častíc. To sa prejavuje na zdravotnom stave obyvateľov a jednou z najvyšších úmrtí obyvateľov severného Slovenska. Kvalita ovzdušia patrí medzi  najhoršie na Slovensku.

 

Aký sme teda dnes kraj?

Žilina má svoj inovačný potenciál, ale ľudia odchádzajú. Máme významné národné parky, ale nevyužívame ich dostatočne na socioekonomický rozvoj. Naopak, ešte vytvárajú konflikt v území medzi ochranou prírody a vlastníkmi. Aj keď sú národné parky jedným z dôvodov, prečo sa niektorí ľudia vracajú do regiónov, nevyužívame to dostatočne. Premieta sa to do dopravnej infraštruktúry. Sme súčasťou významných európskych koridorov, ale súčasný stav prípravy a dokončenia kľúčových cestných a železničných tratí je pomerne slabý.

 

Žilinská župa sa k príprave rozvojového dokumentu postavila inovatívne. Rozprúdila diskusiu, prizvala desiatky odborníkov a ľudí priamo z regiónov, aby prispeli k určeniu priorít kraja pre najbližšie roky. Bola táto diskusia konštruktívna?

Celú prípravu rozvojovej stratégie sme postavili práve na snahe rozprúdiť dialóg. Otvoriť diskusiu v území o kľúčových problémoch a smerovaní rozvoja, považujem za potrebné, nakoľko mnohé otázky  dlhodobo neboli s verejnosťou dostatočne prediskutované. Projekt prebieha iba niekoľko mesiacov, ale vnímame, že sa nám to sčasti podarilo. Stále však môže pokračovať ďalej, byť ešte hlbšia, a to aj v inštitucionálne zabezpečených diskusiách. Vytvorili sme napríklad regionálne inovačné centrum INOVIA, ktoré bude nástrojom na debatu v kľúčových otázkach v oblasti inovácií. Sme na začiatku a pokračujeme ďalej. Zásadné je, aby v území vznikla vzájomná dôvera a dialóg medzi socioekonomickými partnermi , aby sa ľahšie hľadali priority, lebo inak sa to pretavuje do politických a lobingových aktivít. 

 

Stratégia je viac menej na svete, ovplyvní smerovanie investícií a eurofondov v regiónoch. Aktuálne sa v území robí rozsiahly zber projektov z regiónov. Je to teraz predovšetkým o dobrej príprave projektových zámerov?

Rozvojový dokument PHRSR ŽSK 2021+ načrtol kľúčové výzvy a potreby regiónu, ale  zároveň prebieha aj zber projektových zámerov. Snažíme sa pomenovať potreby a výzvy územia a k nim postupne nájsť projektové zámery. V piatich regiónoch kraja sme preto zriadili  regionálnych koordinátorov, ktorí pomáhajú v ich zbere. Nemali by to byť izolované náhodné projekty, ale mali by spájať viaceré projekty. sú vzájomne prepojené  a budú mať čo najväčší význam pre rozvoj región. Musia však mať určitý stav prípravy. Nie je potrebné mať priamo projektovú dokumentáciu, ale ľudí, ktorí dokážu projekt  zrealizovať v priebehu niekoľkých rokov. Súbor týchto projektov je zhrnutý v Integrovanej územnej stratégii. Do Žilinského kraja by malo prísť približne 100 mil. eur, teda do každého regiónu zhruba 20 miliónov. Je na mieste, že tí pripravení budú zvýhodnení. 

 

Ak sa podarí dobre zvládnuť rozdelenie peňazí v regiónoch, bude to argument, že aj v budúcnosti vieme efektívne rozhodovať v území?

Zatiaľ je nedôvera z národnej úrovne a z  prostredia ministerstiev uvoľniť finančné prostriedky, aby si ich spravovali regióny samostatne. Ak preukážeme, že vieme tento finančný balík efektívne manažovať, otvára nám to priestor od roku 2025 vyjednávať, aby do území prichádzalo viac finančných prostriedkov. Máme menej ako sme očakávali, je to 10 – 12 percent z celkového balíka štrukturálnych fondov. Nie je to ale malý finančný balík a s ohľadom na stav pripravenosti projektov, budeme mať čo robiť, ak chceme zmysluplne využiť 100 mil. eur, ktoré prichádzajú do územia. Na úrovni regiónov sme vytvorili  Regionálne rady partnerstva a spolu prijímame zásadné rozhodnutia, vyberáme kľúčové priority a projekty, ktoré vieme zrealizovať. Hľadáme kompromisy a snažíme sa viesť korektný dialóg.

 

Nová rozvojová stratégia kraja reaguje na najväčšie problémy a výzvy nášho územia. Aké sú tie najväčšie výzvy do roku 2030?

Kľúčová je momentálne kvalita životného prostredia. Chceme dôsledne využiť potenciál národných parkov a vidieckeho prostredia, atraktivitu a dobré životné podmienky, kultúrne zázemie miest. To vedie mnohých ľudí k rozhodnutiu vrátiť sa domov do regiónov, napr. aj z Bratislavy,  ak im určitú stratu príjmov  vynahrádza nové prostredie.

Druhou zásadnou oblasťou je podpora inovácií a rozvoj podnikania, ktoré  do územia prinášajú finančné prostriedky. Vytvárajú ekonomické prostredie pre stabilizáciu sociálnej a zdravotnej starostlivosti, kultúry a komunitného života. Od kvality životného prostredia sa však odvíjajú mnohé ďalšie oblasti.

Vypočujte si celý rozhovor tu:

 

KLIMATICKÉ OPATRENIA KRAJA SME PREDSTAVILI VEREJNOSTI V BUDATÍNE

 

V priestoroch Budatínskeho parku v Žiline  sme diskutovali o klimatických opatreniach Žilinského kraja a  životnom prostredí. 

14. mája 2022 sme v rámci podujatia Deň rodiny na  „YOUTH STAGE“  predstavili  verejnosti „zelené výzvy“ i riešenia, ktoré Žilinský kraj čakajú do roku 2030.  Župa ich zhrnula vo svojej novej rozvojovej koncepcii Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja  ŽSK 2021+ #PHRSRŽSK.

Dana Gavalierová, koordinátorka enviroprojektov ŽSK priblížila stratégiu kraja v oblasti envirovýchovy, systém návštevníckych centier v národných parkoch i dopad klimatických zmien na Žilinský kraj.

Zmenu klímy pociťujú viaceré regióny kraja – najmä Orava a Kysuce – kde už dnes v dôsledku klimatických zmien dochádza k úbytku podzemnej vody.

Žilinský kraj navrhuje viaceré opatrenia na zlepšenie životného prostredia. Okrem vodozádržných projektov podporuje ekologické formy dopravy – najmä cyklodopravu, v rámci spustenia Integrovanej dopravy v Žilinskom kraji zatraktívni verejnú dopravu. Súčasťou opatrení je aj príprava Nízkouhlíkovej stratégie kraja a Plánu obnovy krajiny.

Témou bola tiež kvalita ovzdušia, ktorá dosahuje v Žilinskom kraji, predovšetkým  na Kysuciach a Orave výrazne zhoršené hodnoty a je jedna z najhorších na Slovensku. To sa prejavuje aj na zdravotnom stave obyvateľov regiónov. Župa v tejto súvislosti urobila konkrétne kroky na zlepšenie situácie v rámci projektu Life-Populair, vďaka ktorému je zabezpečené pravidelné monitorovanie stavu ovzdušia a ďalšie aktivity, ktoré koordinuje manažérka kvality ovzdušia.

Pre rodiny boli pripravené v  stánku ŽSK aj osvetové aktivity zamerané na separovanie odpadu, kde sa dozvedeli viac o projekte Life – Populair a  ďalšie zaujímavé informácie o projektoch Žilinského kraja v envirooblasti.

#ZELENYKRAJ

DISKUSTOVALI SME O INOVÁCIÁCH NA KONFERENCII INOVAČNÝ ROZVOJ REGIÓNOV.

V utorok popoludní sa v Žiline v rámci 14. ročníka konferencie  predstavili úspešné inovatívne firmy a projekty. Diskutovalo sa inováciách a svoju činnosť predstavilo inovačné centrum INOVIA. V závere dňa županka Erika Jurinová odovzdala ocenenia Inovácia Žilinského kraja 2021 a Stredoškolský podnikateľský zámer 2021. 

Inovačný rozvoj regiónov je podujatie, ktorého cieľom je podpora novátorských nápadov a riešení prínosných pre osobný rozvoj, či rozvoj organizácie. Každý ročník je z hľadiska tém špecifický.

Tento rok sa diskusie a prednášky venovali tomu, aké sú najväčšie výzvy v inováciách, ako sa prispôsobiť rýchlym zmenám vo svete… Odbornej i laickej verejnosti sa predstavili známe osobnosti a skúsení odborníci v oblasti inovácií.

  „Patríme ku krajom s významným inovačným potenciálom. Vďaka inovatívnemu prístupu starostov, primátorov a spoločností pôsobiacich v kraji je život v našich regiónoch oveľa príjemnejší a lepší. Práve inovácie a vzdelávanie rezonujú v procese prípravy rozvojového plánu kraja Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja ŽSK 2021+ a teší ma, že podnietil vznik ľudského a odborného „ekosystému“, ktorý sa bude ďalej aktívne podieľať na rozvoji Žilinského kraja,“ informuje predsedníčka ŽSK, Erika Jurinová.

Ocenenie Inovácia Žilinského kraja 2021 v kategórií Malé a stredné podniky si prevzala spoločnosť Arch Caffe, s.r.o. s projektom „Pivovar Nilio – prvý nealkoholický pivovar na Slovensku.“ V kategórii  Regionálny rozvoj si ocenenie si prevzali predstavitelia VEPOS Horného Turca , n.o., s projektom „Klimatické centrum Horného Turca/Naše prvé dušičky bez plastovej kytičky.“ Obaja víťazi si z rúk predsedníčky Eriky Jurinovej prevzali plaketu z číreho kryštálu zhotovenú sklárom Jurajom Mašlaňom a šek v hodnote 2 000,- EUR. Posúdených bolo spolu v oboch kategóriách 17 zámerov.

 „Regionálna samospráva má byť aktívnym a platným partnerom pre obyvateľov, podnikateľov, akademikov ako aj pre miestnu samosprávu. Nástrojom takejto spolupráce je záujmové združenie InoVia, založené krajom, mestom Žilina a Žilinskou univerzitou. Je reálnym nástrojom na pomoc podnikateľom aj samosprávam. InoVia bude nápomocná pri rozvoji firiem i samospráv a bude pomáhať premieňať nápady na skutočné projekty s reálnymi výsledkami,“ dodala Jurinová.

Konferencia ako aj oceňovanie sa uskutočnilo v Žiline, v Sále Žilina, Kinekus.

#INOVATIVNYKRAJ

TOUR VEREJNÝCH PREZENTÁCII SME ZAVŔŠILI V TURCI.

Čadca, Tvrdošín, Liptovský Mikuláš, Žilina, Bystrička. Šnúru verejných prezentácií dokumentu Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja ŽSK 2021+ #PHRSRŽSK, s ktorými sme postupne navštívili 5 regiónov kraja, sme ukončili v Bystričke v okrese Martin. Počas  stretnutí s odbornou verejnosťou, primátormi, starostami a aktívnymi ľuďmi z regiónov, bol priestor odpovedať aj na  otázky  a predstaviť nielen samotnú stratégiu kraja, ale aj následné etapy, ktoré nás v procese implementácie čakajú.  Kľúčové výstupy pre Turiec predstavila Danica Hullová, kľúčová expertka pre oblasť Sociálna stabilita a vedúca územnej pracovnej skupiny Turiec.

Teší nás záujem diskutovať o budúcnosti  Žilinského kraja, ktorú bolo naprieč krajom vidieť.

Kde všade sme s vami diskutovali?

  • 25.4. Čadca
  • 29.4. Tvrdošín
  • 2.5. Liptovský Mikuláš
  • 3.5. Žilina
  • 4.5. Bystrička, okres Martin

ROZVOJOVÚ STRATÉGIU KRAJA SME PREDSTAVILI AJ V KRAJSKOM MESTE ŽILINA.

 
Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja ŽSK 2021+ #PHRSRŽSK, vznikal v spolupráci s partnermi v regiónoch. Zástupcami verejného, súkromného i neziskového sektora. Jeho výstupy preto prezentujeme naprieč územím.
Na pôde Úradu Žilinského samosprávneho kraja v Žiline sme predstavili odbornej verejnosti proces jeho tvorby a kľúčové výstupy.
Riaditeľ odboru regionálneho rozvoja ŽSK Ján Pavlík zdôraznil význam dobre pripravených projektových zámerov pre efektívne využitie eurofondov a zámer pokračovať v dobre nastavenej komunikácii s regiónmi aj naďalej.
Priestor bol aj na otázky a vysvetlenie významu dokumentu v procese čerpania eurofondov v novom programovom období. 
 
Termíny a miesta verejných prezentácií:
 
  • 25.4. Čadca
  • 29.4. Tvrdošín
  • 2.5. Liptovský Mikuláš
  • 3.5. Žilina
  • 4.5. Bystrička, okres Martin

ODLIV MOZGOV A TALENTOV. DISKUTOVALI SME SO ŠTUDENTMI.

„Odliv mozgov a talentov je fenomén, ktorý chceme zmeniť!“ Diskutovali sme so študentmi Fakulty riadenia a informatiky Žilinskej univerzity  o budúcnosť kraja a jeho vízii pre oblasť vzdelávania a inovácií. Rozprávali sme sa o tom, prečo je pre nich Žilinský kraj atraktívny,  ako vidia svoju budúcnosť  po štúdiu aj o podnikateľskom prostredí. Nechýbali  dobré príklady z praxe. Svoje skúsenosti z biznis a IT prostredia odprezentovali Michal Hradil zo spoločnosti Hyperia a Tomáš Lodňan z GoodRequest.

A ako to vidia študenti? Medzi príčinami odlivu  mozgov vidia lepšie možnosti kariérneho rastu v zahraničí. Svoju budúcnosť  však nezanedbateľná časť z nich spája so Žilinským krajom. Ak by mali tú možnosť, najviac by  investovali do rozvoja vzdelávania, podpory inovácií,  nasleduje  doprava a zdravotníctvo…

A aký chcú kraj v roku 2030? Najčastejšia odpoveď – INOVATÍVNY.

#INOVATIVNYKRAJ

V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI SME PRESTAVILI  STRATÉGIU ROZVOJA KRAJA

 
Našou treťou zastávkou v tour po regiónoch, s cieľom predstaviť verejnosti Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja ŽSK 2021+ #PHRSRŽSK, bol  Liptov. Na pôde Mestského Úradu v Liptovskom Mikuláši sme predstavili najväčšie výzvy regiónu a kraja a projekty, ktoré ho zmenia k lepšiemu.  
Rastislav Horvát zo spoločnosti EUPC, s. r. o., ktorá tvorbu dokumentu realizuje v rámci projektu „Inteligentný a lepší Žilinský samosprávny kraj“ , predstavil proces prípravy i  výstupy projektu.
Kľúčové zistenia za Región Liptov priblížila Andrea Hagovská, kľúčová expertka pre oblasť Inovácie a Vzdelávanie, ktorá zároveň viedla územnú pracovnú skupinu Liptov.
Riaditeľ odboru regionálneho rozvoja ŽSK Ján Pavlík predstavil model riadenia a ciele v oblasti regionálneho rozvoja. Priestor bol aj na zodpovedanie vašich otázok a diskusiu.
 
Kde všade sme diskutovali a čo náš ešte čaká?
 
  • 25.4. Čadca
  • 29.4. Tvrdošín
  • 2.5. Liptovský Mikuláš
  • 3.5. Žilina
  • 4.5. Bystrička, okres Martin
 
 
 
 
 

PREDSTAVILI SME VÍZIU, PRIORITY A CIELE PRE ŽILINSKÝ KRAJ.

Zástupcom regiónu Orava sme v piatok 29. apríla 2022  predstavili najväčšie výzvy regiónu a projekty, ktoré ho zmenia k lepšiemu. 

V Tvrdošíne sme odprezentovali dokument Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja #PHRSRŽSK.

Strategický rozvojový dokument kraja vznikal  v spolupráci s partnermi v regiónoch.  Pozvaní zástupcovia z Oravy  diskutovali  o budúcom rozvoji kraja sa dozvedeli viac  o procese prípravy rozvojovej stratégie a jej hlavných výstupoch. Na stretnutí sme predstavili analytickú časť  a kľúčové zistenia, strategickú časť s návrhom stratégie a zoznam strategických projektov pre kraj.

Na diskusii o budúcnosti Žilinského kraja sa  zúčastnili zástupcovia kraja, miest, obcí, kľúčových organizácií a biznisu. 

V ďalšej diskusii budeme pokračovať v Liptovskom Mikuláši. Tešíme sa na vás.

Kde všade sme diskutovali a čo náš ešte čaká?

  • 25.4. Čadca
  • 29.4. Tvrdošín
  • 2.5. Liptovský Mikuláš
  • 3.5. Žilina
  • 4.5. Bystrička, okres Martin

O ROZVOJI KRAJA DISKUTUJEME SO STAROSTAMI A PARTNERMI V REGIÓNOCH

Aký bude Žilinský kraj o 10 rokov? Čo sú jeho najväčšie výzvy a  aké projekty ho zmenia k lepšiemu?

V Kysuckej knižnici v Čadci sme odštartovali prvú zo série verejných prezentácií  k dokumentu Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja  #PHRSRŽSK2021+.

Predstavili sme víziu, priority a ciele pre Žilinský kraj do roku 2030.

Strategický dokument nevznikal od stola v Žiline, ale v spolupráci s partnermi v regiónoch.  Pozvaní zástupcovia Kysúc s chuťou diskutovať o rozvoji kraja sa stretli 25. apríla v Kysuckej knižnici v Čadci, kde sa dozvedeli viac  o procese prípravy kľúčového dokumentu a jeho hlavných výstupoch. Na stretnutiach  prezentujeme analytickú časť  a kľúčové zistenia, strategickú časť s návrhom stratégie a zoznam strategických projektov pre kraj.  Kľúčové zistenia pre región predstavil kľúčový expert pre oblasť Životné prostredie Radim Misiaček, teamlíder územnej pracovnej skupiny Kysuce a Ľubomír Mateček kľúčový expert pre oblasť dopravy.

Diskusia ku kľúčovému rozvojovému dokumentu kraja bude prebiehať aj v ďalších  regiónoch  Orava,  Liptov, Horné Považie a Turiec  do 4. mája 2022.  

  • 25.4. Čadca
  • 29.4. Tvrdošín
  • 2.5. Liptovský Mikuláš
  • 3.5. Žilina
  • 4.5. Bystrička, okrem Martin

POZVÁNKA KYSUCE

POZVÁNKA ORAVA

POZVÁNKA LIPTOV

POZVÁNKA HORNÉ POVAŽIE

POZVÁNKA TURIEC

AKO VIDÍTE ŽILINSKÝ KRAJ V ROKU 2030?

Do prípravy najdôležitejšieho rozvojového dokumentu kraja Žilinská župa zapojila 200 expertov a 83 odborníkov, s ktorými sme diskutovali o vízii, prioritách a cieľoch pre Žilinský kraj. Opýtali sme sa ich, čo im táto skúsenosť priniesla a kde vidia Žilinský kraj v roku 2030.

Tomáš Lodňan
CEO, GoodRequest
(Inovácie a vzdelávanie)

„V prvom rade som rád, že kraj aktívne pracuje na svojej budúcnosti. Bolo skvelé stretnúť sa a pracovať v takom širokom teame odborníkov z mnohých oblastí. Verím, že sa nám podarilo stanoviť jasné priority a aktivity v rámci vzdelávania a inovácií. Veľa sa spravilo, ale práca len začína.

Úspech z pohľadu roku 2030 bude pre mňa znamenať najmä to, ak sa podarí investovať prioritne do vzdelávania a zdravotníctva. Tieto dve oblasti podľa mňa definujú atraktivitu regiónu a tým pádom definujú to, či vieme udržať a motivovať ľudí, aby tu u nás chceli študovať, pracovať, podnikať a najmä žiť.“

 

 

Pavel Herich
o. z. Pre dolinu
(Životné prostredie)

„Táto skúsenosť mi priniesla najmä poznanie, že zrejme všeobecne podceňujeme úlohu krajov pri vytváraní lepšieho života v regiónoch. A súčasne, že je nutné decentralizovať dotačné mechanizmy a z ministerskej úrovne preniesť výrazne väčšiu zodpovednosť za prerozdeľovanie napríklad fondov EÚ na kraje a nižšie úrovne. Musí sa to diať rozumne, premyslene a rozhodovanie o stratégiách a následných finančných dotáciách nesmie byť „unesené“ niekoľkými jednotlivcami, ale naopak, musíme začať klásť väčší dôraz na participatívne rozhodovanie. Takáto moderovaná spolupráca mnohých odborníkov a miestnych ľudí má potenciál vychovávať k občianskej angažovanosti a uvedomeniu si zodpovednosti za svoje okolie (a nielen svoj dvor). Prispeje k fungujúcej občianskej spoločnosti, čo sa nebude skláňať pred často bezohľadnou mocou kapitálu a pochybnými praktikami, ale prinesie rozhodovanie v prospech celej komunity. V tomto chválim vedenie ŽSK, že svojimi krokmi takto k veci prispieva.

Máme tu mnoho aj vážnych problémov ako energetická chudoba, devastácia prírodného prostredia, nedostatočná infraštruktúra a pod. a zatiaľ je stále málo aktivizovaných ľudí v rámci jednotlivých regiónov, ktorí sú ochotní vstať zo svojej pohodlnej, kritizujúcej pozície a niečo pre vec urobiť. Musíme sa zbaviť predstáv, že za všetky naše problémy môže vedenie kraja, ministerstva, štátu. Áno, oni majú mnohé v rukách, ale sme to my, obyvatelia daných miest, ktorí musíme vedieť a chcieť naše problémy riešiť. Až v tom momente tu musia byť otvorené, demokratické inštitúcie a volení zástupcovia, ktorí podporia riešenia a voľbami zapožičanú moc nasmerujú k vyriešeniu problému. Ak o 8 rokov takéto partnerstvo začne fungovať, budem veľmi spokojný. Aktuálny smer Žilinskej VÚCky je v mnohom dobrý, tak verím, že to vydrží.“

 

Marián Gogola
o.z. Mulica, Žilinská univerztia
(Infraštruktúra)

„Určite ako prínos vidím rôzny záber a mix odborníkov, ktorí sa na tomto strategickom materiáli podieľali. Prínos vidím hlavne vo výmene  poznatkov, ktoré sú z viacerých uhlov pohľadu.

Ja verím, že Žilinský kraj bude v roku 2030 vzorovým krajom, ktorý bude preferovať verejnú osobnú dopravu a integrovaný dopravný systém, vytvorí vhodné podmienky pre ekologickú a cyklistickú dopravu a ďalšie inovatívne mobilitné služby, ktoré budú môcť obyvatelia v celom kraji používať. Mali by byť dostupné nielen obyvateľom miest, ale aj obyvateľom vidieka, tak aby nám dopravná infraštruktúra slúžila a nie spôsobovala problémy.“

 

 

Soňa Holúbková
o. z. Agentúra podporných služieb
(Sociálna stabilita)

„Táto skúsenosť mi priniesla nadhľad, perspektívu rôznych názorov,  prierez cez  rôzne oblasti aj regióny, hľadanie priorít aj cieľov.

Moja vízia pre náš kraj je mnoho rôznorodých terénnych sociálnych služieb cielených na zlepšenie života tých obyvateľov, ktorí sú na sociálne služby odkázaní a zároveň mnoho príležitostí pre aktívne zapojenie seniorov aj ľudí so zdravotným postihnutím.“

ZÁVEREČNÉ STRETNUTIE TEMATICKÝCH A ÚZEMNÝCH PRACOVNÝCH SKUPÍN PHRSR ŽSK 2021+

Finalizujeme rozvojový dokument kraja.
 
Po niekoľkomesačnej intenzívnej práci na Programe hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja  ŽSK 2021+ (PHRSR ŽSK 2021+) sa  členovia  tematických a  územných pracovných skupín stretli na záverečnom stretnutí. Konalo sa za účasti podpredsedu Žilinského samosprávneho kraja Petra Webera a Mariána Cipára z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. 
 
Od júna 2021 sa uskutočnilo viac ako  60 stretnutí členov  pracovných skupín  v Žiline a v  regiónoch kraja – Kysuce, Liptov, Orava a Turiec.  Zástupcovia z územia a odborníci na regionálny rozvoj a  jeho kľúčové oblasti  ako doprava, ekonomika, vzdelávanie, životné prostredie či sociálna a zdravotná starostlivosť,  svojím konkrétnym vkladom ovplyvnili prípravu strategického dokumentu a smerovanie eurofondov v novom programovom období. Na príprave PHRSR ŽSK 2021+ sa podieľa dovedna 200 expertov a 83 odborníkov.
 
„Dokument hľadá riešenia na výzvy, ktoré sa obyvateľov priamo týkajú a ovplyvňujú ich každodenný život. Za obrovský prínos považujem zapojenie odborníkov z rôznych oblastí, ako aj to, že projekt participatívne vtiahol do spolupráce miestnu samosprávu, mimovládne organizácie, súkromný sektor i verejnosť a s ich pomocou sa podarilo identifikovať kľúčové výzvy, ktorým Žilinský kraj aktuálne čelí a bude čeliť v najbližších rokoch. PHRSR je potrebné vnímať ako stratégiu, ktorá identifikovala systémové výzvy a poskytuje návod na ich riešenie,“ povedal podpredseda ŽSK Peter Weber.
Medzi zásadné výzvy Žilinského kraja patrí  zlepšenie situácie v doprave,  zníženie individuálnej a podpora hromadnej prepravy a jej ekologických foriem,  reakcia na klimatickú krízu, rozvoj  inovačného potenciálu kraja a  zvýšenie kvality vzdelávania na školách. Región čelí  tiež sociálnej a demografickej výzve a rastúcej potrebe zvyšovať dostupnosť a kvalitu sociálnych služieb.

Veľmi ma teší, že do tvorby a prípravy najdôležitejšieho rozvojového dokumentu kraja sa mohlo zapojiť tak veľa odborníkov. Absolvovali sme s nimi viac ako 60 stretnutí (a ešte ďalšie sú pred nami), pri ktorých sme mali príležitosť vzájomne diskutovať o vízii, prioritách a cieľoch pre Žilinský kraj. Ale to najdôležitejšie je, že je tu citeľný záujem jednak zo strany vedenia ŽSK, ale aj  odbornej verejnosti opäť vytvoriť funkčnú odbornú platformu, ktorá bude priebežne diskutovať a zapájať sa do budúcich rozhodovacích procesov týkajúcich sa regionálneho rozvoja Žilinského kraja. Preto proces tvorby stratégie nevnímam len z pohľadu vytvorenia akéhosi dokumentu, ale najmä z pohľadu vzniku ľudského, odborného „ekosystému“, ktorý sa bude aktívne podieľať na budúcom rozvoji Žilinského kraja, “ povedal Rastislav Horvát zo spoločnosti EUPC, s. r. o., ktorá tvorbu dokumentu realizuje v rámci projektu „Inteligentný a lepší Žilinský samosprávny kraj“ .

Všetky foto  z podujatia nájdete tu: https://flic.kr/s/aHBqjzHJ4H

CHCEME ÚSPEŠNÝ, INOVATÍVNY, SOCIÁLNY, ZDRAVÝ A PREPOJENÝ KRAJ.

 

Obyvatelia kraja nechali na webe hrajzakraj.sk odkazy, aký  kraj chcú o 10 rokov.

Cieľom PHRSR ŽSK 2021+  sú ľudia, ktorí v Žilinskom kraji žijú, študujú, pracujú, podnikajú alebo sa rozhodnú kraj navštíviť. Ovplyvňuje oblasti, ktoré sa ich v každodennom živote týkajú. Ale reaguje aj na výzvy ako je  starnutie populácie, väčší nápor na zdravotný a sociálny systém, klimatické zmeny či zavádzanie smart riešení v oblasti sociálnych služieb a kultúry.

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja ŽSK  pracuje aj s podnetmi občanov, ktorí nechali odkaz na záznamníku  webu hrajzakraj, v časti ako sa zapojiť.  Mnohé z nich sa podarilo premietnuť do  konkrétnych opatrení v návrhu Strategicko-programovej časti dokumentu. Patrí tu zlepšenie dopravnej dostupnosti, lepšia čistota miest a obcí, starostlivosť o životné prostredie, efektívne nakladanie s odpadom, podpora komunitných aktivít,  športu, budovanie cyklotrás či viac inovácií vo vzdelávaní a podnikaní.

Mladí ľudia očakávajú predovšetkým skvalitnenie možností na trávenie času, ako sú komunitné záhrady, využité nábrežia,  workout ihriská, skateparky, pumptrack areály. Záleží im na fungujúcej verejnej doprave, nie je im ľahostajná ani ochrana životného prostredie. Nechýba záujem o veci verejné a väčšia podpora aktívnych komunít.  Reagovali aj na problematiku odlivu mozgov a mladých talentov, čo je problém nielen Žilinského kraja, ale ide o celoslovenský fenomén.  Na základe diskusií so študentmi, ktoré sa realizovali v spolupráci s Radou mládeže Žilinského kraja a SYTEV – Slovak Youth for Traveling, Education and Volunteering vyplýva, že v tejto súvislosti  považujú za dôležité venovať viac pozornosti investíciám do atraktivity miest, obnovy kultúrnych pamiatok, kvality dopravy. Za dôležité považujú  prezentovať  prednosti  kraja,  možnosti pracovného trhu – v oblasti IT, vedy a výskumu. 

Na príprave dokumentu pracuje 200 odborníkov a 83 expertov z rôznych oblastí. Do spolupráce sa zapojila miestna samospráva, mimovládne organizácie, ako aj  súkromný sektor. Zrealizovalo sa 70 stretnutí tematických a územných pracovných skupín, online tematické diskusné fóra s odbornou verejnosťou či diskusie s mladými…

 

 Naďalej môžete posielať svoje pripomienky a postrehy tu:  https://www.hrajzakraj.sk/aky-chcete-kraj-v-roku-2030/.

AKO SME PREMIETLI VAŠE PRIPOMIENKY A NÁVRHY DO STRATÉGIE KRAJA?

KULTÚRA

 

VZDELANIE

#INOVATIVNYKRAJ

 

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

#ZDRAVYKRAJ

 

ŠPORT

#PREPOJENYKRAJ

AKÉ PRIORITY VYBRALI EXPERTI?

NAJVIAC PEŇAZÍ BY DALI NA DOPRAVU, ZDRAVOTNÚ A SOCIÁLNU STAROSTLIVOSŤ.

Spolu 80 expertov, ktorí sa podieľajú na príprave Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja ŽSK 2021+ mali za úlohu rozdeliť priority a finančné prostriedky medzi 20 špecifických cieľov.

 

 

 

V piatich tematických a piatich územných pracovných skupinách  rozdeľovali alokáciu na konkrétne špecifické ciele. Rebríček zostavovali aj z pohľadu pridelenia priorít od najvyššej po najnižšiu.  V pomyselnom balíku financií mali v tematických pracovných skupinách k dispozícii sumu 40 mil. eur, v územných pracovných skupinách  disponovali sumou 10 mil. eur.

Výsledky ukázali, že expertmi vybrané priority nie sú vždy priamo úmerné množstvu pridelených peňazí. Vyplýva z toho, že niektoré špecifické ciele považujú síce za veľmi dôležité, ale nevyžadujú si značné finančné výdavky a naopak. Zhodujú sa však v tom, že za top prioritu označili zvýšenie dopravnej dostupnosti v kraji a skvalitňovanie sociálnych a zdravotných služieb pre občanov.

Najväčší balík alokovaných peňazí by poslali práve na ciele 3. 3. Zlepšiť dopravnú dostupnosť územia a  4. 2. Zabezpečiť moderné, dostupné, kvalitné a efektívne služby zdravotnej starostlivosti a sociálne služby. Kartu s najvyššou prioritou najčastejšie dali práve týmto dvom oblastiam a do rebríčka „naj“ priorít sa dostali ciele 2. 1. Zavádzať princípy obehového hospodárstva a zlepšiť nakladanie s odpadom, 5.1 Rozvíjať miestnu ekonomiku založenú na udržateľnosti ekosystémových služieb a 2.4 Zabezpečiť ochranu prírodných hodnôt…

Ukázali sa aj regionálne špecifiká. Oblasť dopravy rezonuje medzi top témami v každom regióne.  Odborníci za Horné Považie, Kysuce, Oravu a Turiec najčastejšie volili možnosť zlepšiť dopravnú dostupnosť územia, v regióne Liptov – najúspešnejšom z pohľadu cestovného ruchu, považujú za dôležitejšie zvýšiť atraktivitu nízkoemisnej dopravy v kombinácii s opatreniami na zlepšenie kvality životného prostredia.
Viac výsledkov a grafy si môžete pozrieť tu:

ŽILINSKÝ KRAJ UKONČIL ANALYTICKÚ ČASŤ PHRSR ŽSK 2021+ A  PREDSTAVIL NÁVRH STRATEGICKÉHO SMEROVANIA.

Na strategickom dokumente pracuje Žilinský kraj od mája 2021 a do jeho tvorby intenzívne zapája všetkých relevantných partnerov. Župa diskutuje so zástupcami obcí a miest v kraji, ale aj so sociálno-ekonomickými partnermi, či už v oblasti školstva, výskumu a inovácií, dopravy, cestovného ruchu a kultúry, zdravotníctva, sociálnej oblasti či životného prostredia. Na dokumente pracuje tiež tím viac než 80 expertov, ktorí pre jednotlivé riešené oblasti zabezpečujú profesionálnu expertízu. V rámci procesu spracovania dokumentu pôsobí päť tematických a päť územných pracovných skupín, ktoré si doposiaľ sadli za spoločný stôl celkovo na viac než 60 stretnutiach.

Okrem subjektov štátnej a verejnej správy, podnikateľov a odborníkov z rôznych organizácií župa dala možnosť vyjadriť svoje názory aj širokej verejnosti.  Občania mohli napríklad pripomienky prezentovať aj počas série piatich tematických diskusných fór, ktoré sa uskutočnili samostatne pre každú z piatich prioritných oblastí. Osobitný priestor vyhradil kraj pre mladých ľudí. Ako uviedla predsedníčka kraja Erika Jurinová:

Sú to práve súčasní stredoškoláci, ktorí o 10 rokov budú v produktívnom veku žiť naše rozhodnutia. Je pre nás preto kľúčové zohľadniť ich pohľad na to, ako by mal vyzerať náš kraj.“ Župa oslovila mládežnícke organizácie, Radu mládeže ŽSK a stredné školy v kraji. Mládež predstavila svoje návrhy aj počas online diskusií a prostredníctvom formulára na webe www.hrajzakraj.sk.

„Dozvedeli sme sa, že mladým ľuďom veľmi záleží na zlepšení kvality životného prostredia, prijali by väčšiu ponuku kultúrnych podujatí a trápia ich nekvalitné cesty. Aj tieto zistenia budú mať svoj význam pri následnom rozhodovaní o krajských prioritách,“ doplnila županka.

Výsledkom diskusií, pripomienkovania a zberu dát je aktuálne spracovaná a prerokovaná analytická a strategická časť dokumentu. Župa  intenzívne diskutuje o návrhu Programovej časti, ktorá obsahuje návrhy opatrení a indikatívnych aktivít potrebných na dosiahnutie definovaných cieľov. Do nej zapracuje vyrokované a odsúhlasené výstupy a pripomienky, ktoré zosumarizovala v rámci diskusií v jednotlivých regiónoch.

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja ŽSK 2021+ rieši rozsiahly rámec tém ako napríklad inovačný potenciál kraja, možnosti na rozvoj turizmu, ale aj zvyšujúci sa vek a zhoršujúce zdravie obyvateľov, nedostatok miest v zariadeniach sociálnych služieb či odliv mladých ľudí.

Výsledný dokument ovplyvní celkové smerovanie župy v kompetenciách, rozhodovanie o ďalších investíciách, ale aj zapájanie sa do eurofondových výziev. Strategický dokument kraj realizuje ako jeden z výstupov projektu Inteligentný a lepší Žilinský kraj financovaného z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu Efektívna verejná správa.

Celý proces tvorby dokumentu je stále otvorený pre širokú laickú i odbornú verejnosť. Obyvatelia kraja môžu naďalej svoje pripomienky a postrehy vpisovať do formulára: https://www.hrajzakraj.sk/aky-chcete-kraj-v-roku-2030/ a sledovať dianie na stránke alebo sociálnych sieťach FB a Instagram @hrajzakraj.

RADIM MISIAČEK: „LÍDERSTVO JE NIELEN O VÍZII, ALE TIEŽ O DOBROM PRÍKLADE.“

Rozprávame  sa s kľúčovým expertom pre oblasť  Životné prostredie  v rámci tvorby Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja ŽSK 2021+.

 

Čo sú najväčšie výzvy v envirooblasti pre najbližšie roky?

Dalo by sa to zhrnúť pod jeden termín: „Zelená dohoda“ alebo Green Deal.  Tá zahŕňa nielen ochranu klímy, ale tiež ochranu prírody a zastavenie úbytku biodiverzity, zdravé potraviny, atď. A tiež do hry vstupuje nová oblasť, ktorou  je obehové hospodárstvo. To znamená nielen to, ako sa vyrovnať s odpadmi, ale ako zabrániť, aby vznikali. To je hlavná výzva.

 

Obehové hospodárstvo si ako veľkú výzvu uvedomujú aj samosprávy. Aké sú etapy jeho riešenia?

Podstatné je, aby sme si uvedomili, že sa situácia významne mení. Sme viac menej schopní  triediť  odpad, recyklovať a spracovať jeho zložky (napríklad plasty), prípadne zvyšný odpad energeticky využívať, apod. Súčasne sa veľká časť nevytriedeného odpadu dostáva na skládky, a tým je surovina v podstate stratená. Členské štáty EÚ sa preto zaviazali podiel skládkovaného odpadu významne znížiť. Obehové hospodárstvo rieši už výrobu alebo  napríklad výstavbu tak, aby odpadu vznikalo čo najmenej. Priznajme si, že občas každý nakupujeme zbytočne, preto  medzi princípy obehového hospodárstva patria riešenia ako: zdieľanie výrobkov, požičovne, povinné možnosti opravy výrobkov tak, aby čo najmenej vznikal odpad. Osobitnou oblasťou je stavebníctvo. Pri búraní stavby sa v malej miere rozoberú použiteľné veci, zvyšok je neupotrebiteľným odpadom a zaťažuje životné prostredie. Cieľ je stavať tak, aby bolo jasné, čo sa so stavbou stane po skončení jej životnosti, aby sa jednotlivé súčasti budovy dali znova použiť.

 

Aké sú v tomto smere možnosti samospráv a Žilinskej župy…

Samosprávy, a teraz hovorme o VÚC, majú konkrétne  kompetencie, v rámci ktorých vedia priamo ovplyvniť iba časť problémov. V stratégii vychádzame z toho, že ani veci, ktoré nevieme priamo ovplyvniť, nemôžeme ignorovať. V takých prípadoch je úlohou ŽSK  predovšetkým koordinácia, podpora a motivácia zo strany župy.

Z projektových zámerov, ktoré sa doteraz v Žilinskom kraji zozbierali vyplýva, že sa vo vyššie uvedenej oblasti  budú v najbližších rokov podporovať regionálne centrá obehového hospodárstva. Ich úlohou je  poskytovať osvetu, informácie a podporovať minimalizáciu  odpadov od výroby až  po prípadné materiálové a energetické využitie.  Tieto centrá budú pomáhať tým, ktorí sa snažia znížiť produkciu odpadov, respektíve využiť vzniknutý odpad prijateľnou cestou. Obehové hospodárstvo je komplexná a najmä pre mnohých ľudí nová téma. V „Zelenej dohode“ je práve obehové hospodárstvo okrem zmeny klímy, ďalším významným pojmom, ktorý dokument obsahuje, a ktorý je potrebné vysvetliť obyvateľom.

 

Čiže úloha kraja bude vytvárať podmienky, ale spomínali ste aj motiváciu. Ako môže župa motivovať samosprávy….

Líderstvo je dôležitá kompetencia  ŽSK. Okrem iného to znamená to,  že bude nielen radiť a doporučovať, ale aj ukáže na svojom príklade, ako sa veci môžu riešiť. A malo by to byť viditelné. Napríklad, keď sa podporuje obnova a modernizácia budov z dôvodu úspor energií, využitia obnoviteľných zdrojov, apod., mali by tieto opatrenia prebiehať primárne aj na budovách vo vlastníctve  a správe kraja. Nástrojom tiež môže byť využiť podmienky spoločenskej zodpovednosti pri výberových konaniach. Rozpočet kraja (ale aj obcí) tak môže podporovať tie projekty, pri ktorých realizácii sa súčasne znižuje vplyv na klímu, podporujú sa princípy obehového hospodárstva, aj iné. . . Je to silný nástroj samospráv, ktorý doteraz nie je naplno využívaný. Stačí si len uvedomiť, ako veľký je súhrn rozpočtov všetkých samospráv v kraji.  Tieto  možnosti podporuje aj prístup bánk, ktoré budú poskytovať prioritne financie na také projekty, ktoré majú environmentálny /klimatický aspekt.

Z analýzy regiónov vyplýva aj nízka napojenosť obcí do 2000 obyvateľov na verejnú kanalizáciu, s čím súvisí kvalita vodných zdrojov. Aká je aktuálna situácia?

Stále v kraji existujú obce, najmä v Dolných Kysuciach,  ktoré nie sú odkanalizované.  Ale je potrebné povedať aj jeden z dôvodov:  že obce, ktoré majú menej obyvateľov a sú od seba vzdialené, sú znevýhodnené vyššími nákladmi na budovanie kanalizácie aj pri čerpaní európskych dotácií. Je pochopiteľné, že pri čerpaní zdrojov z EÚ sa pozeralo na ekonomickú efektívnosť a výhodnosť projektov. Teraz bude snaha odkanalizovať  v spolupráci s vodohospodárskou spoločnosťou aj ostávajúce oblasti a toto opatrenie tvorí významnú súčasť práve pripravovanej krajskej stratégie Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja Žilinského kraja 2021 – 2027. Bude sa musieť nájsť  vhodný spôsob financovania a vhodné metódy, ktoré budú prijateľné ekonomicky aj rýchlosťou realizácie. 

Aká je kvalita pitnej vody a jej dostupnosť v  našom kraji?

Kvalita vodných zdrojov v kraji nie je všade ideálna, ale určite to nie je hlavný problém. Na druhej strane vodu treba chrániť aj z dôvodov postupujúcej klimatickej zmeny;  je zrejmé, že tlak na dostupnosť a kvalitu vody bude stále väčší. Na kvalite povrchových vôd sa podieľa aj znižovanie prietokov riek, v ktorých narastá koncentrácia znečistenia aj z dôvodov nižšieho objemu vody. To však nie je len problém Žilinského kraja, do budúcnosti sa to týka  väčšiny  EÚ.

 

Finančné zdroje EÚ môžu pomôcť financovať viaceré riešenia v oblasti životného prostredia ako aj klimatické opatrenia…Môžeme sa na tieto zdroje spoľahnúť aj pri navrhovaní enviroriešení v našom  kraji?

Projekty zamerané na ochranu klímy a znižovanie dopadov jej zmeny, ochranu biodiverzity, retenciu vody, alebo opatrenia na budovách (zelené strechy znižovanie energetickej náročnosti, a pod.) budú cieľom financovania z európsky zdrojov. Ale aj v iných prípadoch bude dôležité, či projekty budú mať environmentálny alebo klimatický (povedzme zelený) aspekt. Také projekty  budú uprednostňované a tým aj lepšie financovateľné. Stále sa bavíme o európskych zdrojoch, ale aj národné zdroje  s nimi budú kompatibilné.

 

Aký by mal byť Žilinský kraj v roku 2030?

Ak môžem povedať za seba, tak o desať rokov vidím Žilinský kraj ako kraj ľudí žijúcich v kvalitnom životnom prostredí. Kraj, kde využívajú to, čo majú výnimočné –  oblasti cennej prírody. Aby ľudia  vedeli tento potenciál využívať  tak, aby im slúžil ďalej a ekonomické aktivity túto danosť rešpektovali a kraj bol naďalej atraktívny pre svojich obyvateľov aj návštevníkov.  K tomu je potrebné adaptovať sa na dopady zmeny klímy, zlepšiť verejnú dopravu, vytvárať podmienky pre kvalitné bývanie a podnikanie, ktoré však neohrozí prírodné a kultúrne dedičstvo. Tento stav však župa nemôže dosiahnuť sama. Niektoré oblasti sú závislé na tom, ako k nim  pristúpi verejnosť. Aby ľudia pochopili, prečo využiť podporovanú výmenu kotlov v domácnostiach, nespaľovať v nich odpad, triediť odpady, maximálne využívať verejnú a šetrnú dopravu. Ide teda aj o to, ako obyvateľov kraja  motivovať, ako v dobrom slova zmysle šíriť environmentálnu osvetu. Líderstvo je nielen o vízii, ale tiež o dobrom príklade.  

vypočujte si podcast s Radimom Misiačekom tu:

#ZDRAVYKRAJ

 

INOVAČNÉ CENTRUM INOVIA ROZBIEHA SVOJU ČINNOSŤ

Aktívnu činnosť spustila v januári 2022. Pre záujemcov otvorila kanceláriu v centre Žiliny v budove Crystal palace, Na bráne 4.

 „Radi pomôžeme podnikateľom v napĺňaní ich podnikateľských snov a výziev. INOVIA pomáha premeniť myšlienky a nápady na skutočné projekty s reálnymi výsledkami. Nezabúdame ani na verejný sektor, kde mestám a obciam poskytujeme projektové poradenstvo zamerané na SMART agendu a na digitalizáciu procesov a služieb. Cieľom združenia INOVIA je aktivovať potenciál ľudí, firiem a univerzít v regióne. Približuje riaditeľ  Vlastimil Kocián. „

Novozaložené inovačné centrum bude vytvárať podmienky pre zvyšovanie inovačnej výkonnosti regiónu, prepájať a zintenzívniť spoluprácu firiem, výskumných a vzdelávacích inštitúcií.

Vnikla ako reakcia na silnejúci trend digitalizácie a automatizácie, stúpajúce nároky na vzdelanie, zručnosti a kreativitu, väčší dôraz na podporu inovácií, ale i neustály odchod študentov a kvalifikovaných pracovníkov z regiónu do zahraničia. Predchádzalo tomu niekoľko mesiacov príprav, ktoré zahŕňali komunikáciu s kľúčovými hráčmi v regióne, výmenu skúseností a inšpiráciu príkladmi z praxe zo zahraničia. 

Zakladateľmi sú Žilinský samosprávny kraj, mesto Žilina a Žilinská univerzita v Žiline. 

Inovačné centrum môžete kontaktovať prostredníctvom  kontaktného formulára na webovej stránke www.inovia.sk alebo zaslaním e-mailu na adresu info@inovia.sk. Následne si dohodnete osobné stretnutie alebo videohovor a spolupráca môže začať.

Viac o projekte si prečítajte tu:

INOVIA ZNAMENÁ STIMUL PRE INOVAČNÚ A DIGITÁLNU TRANSFORMÁCIU KRAJA.

ZALOŽENIE INOVAČNÉHO CENTRA V ŽILINE JE DOBRÁ SPRÁVA PRE REGIÓN 

#INOVIA
#INOVATÍVNY KRAJ