Radim Misiaček: Líderstvo je nielen o vízii, ale tiež o dobrom príklade

Rozprávame  sa s kľúčovým expertom pre oblasť  Životné prostredie  v rámci tvorby Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja ŽSK 2021+.

Čo sú najväčšie výzvy v envirooblasti pre najbližšie roky?

Dalo by sa to zhrnúť pod jeden termín: „Zelená dohoda“ alebo Green Deal.  Tá zahŕňa nielen ochranu klímy, ale tiež ochranu prírody a zastavenie úbytku biodiverzity, zdravé potraviny, atď. A tiež do hry vstupuje nová oblasť, ktorou  je obehové hospodárstvo. To znamená nielen to, ako sa vyrovnať s odpadmi, ale ako zabrániť, aby vznikali. To je hlavná výzva.

Obehové hospodárstvo si ako veľkú výzvu uvedomujú aj samosprávy. Aké sú etapy jeho riešenia?

Podstatné je, aby sme si uvedomili, že sa situácia významne mení. Sme viac menej schopní  triediť  odpad, recyklovať a spracovať jeho zložky (napríklad plasty), prípadne zvyšný odpad energeticky využívať, apod. Súčasne sa veľká časť nevytriedeného odpadu dostáva na skládky, a tým je surovina v podstate stratená. Členské štáty EÚ sa preto zaviazali podiel skládkovaného odpadu významne znížiť. Obehové hospodárstvo rieši už výrobu alebo  napríklad výstavbu tak, aby odpadu vznikalo čo najmenej. Priznajme si, že občas každý nakupujeme zbytočne, preto  medzi princípy obehového hospodárstva patria riešenia ako: zdieľanie výrobkov, požičovne, povinné možnosti opravy výrobkov tak, aby čo najmenej vznikal odpad. Osobitnou oblasťou je stavebníctvo. Pri búraní stavby sa v malej miere rozoberú použiteľné veci, zvyšok je neupotrebiteľným odpadom a zaťažuje životné prostredie. Cieľ je stavať tak, aby bolo jasné, čo sa so stavbou stane po skončení jej životnosti, aby sa jednotlivé súčasti budovy dali znova použiť.

Aké sú v tomto smere možnosti samospráv a Žilinskej župy…

Samosprávy, a teraz hovorme o VÚC, majú konkrétne  kompetencie, v rámci ktorých vedia priamo ovplyvniť iba časť problémov. V stratégii vychádzame z toho, že ani veci, ktoré nevieme priamo ovplyvniť, nemôžeme ignorovať. V takých prípadoch je úlohou ŽSK  predovšetkým koordinácia, podpora a motivácia zo strany župy.

Z projektových zámerov, ktoré sa doteraz v Žilinskom kraji zozbierali vyplýva, že sa vo vyššie uvedenej oblasti  budú v najbližších rokov podporovať regionálne centrá obehového hospodárstva. Ich úlohou je  poskytovať osvetu, informácie a podporovať minimalizáciu  odpadov od výroby až  po prípadné materiálové a energetické využitie.  Tieto centrá budú pomáhať tým, ktorí sa snažia znížiť produkciu odpadov, respektíve využiť vzniknutý odpad prijateľnou cestou. Obehové hospodárstvo je komplexná a najmä pre mnohých ľudí nová téma. V „Zelenej dohode“ je práve obehové hospodárstvo okrem zmeny klímy, ďalším významným pojmom, ktorý dokument obsahuje, a ktorý je potrebné vysvetliť obyvateľom.

Čiže úloha kraja bude vytvárať podmienky, ale spomínali ste aj motiváciu. Ako môže župa motivovať samosprávy….

Líderstvo je dôležitá kompetencia  ŽSK. Okrem iného to znamená to,  že bude nielen radiť a doporučovať, ale aj ukáže na svojom príklade, ako sa veci môžu riešiť. A malo by to byť viditelné. Napríklad, keď sa podporuje obnova a modernizácia budov z dôvodu úspor energií, využitia obnoviteľných zdrojov, apod., mali by tieto opatrenia prebiehať primárne aj na budovách vo vlastníctve  a správe kraja. Nástrojom tiež môže byť využiť podmienky spoločenskej zodpovednosti pri výberových konaniach. Rozpočet kraja (ale aj obcí) tak môže podporovať tie projekty, pri ktorých realizácii sa súčasne znižuje vplyv na klímu, podporujú sa princípy obehového hospodárstva, aj iné. . . Je to silný nástroj samospráv, ktorý doteraz nie je naplno využívaný. Stačí si len uvedomiť, ako veľký je súhrn rozpočtov všetkých samospráv v kraji.  Tieto  možnosti podporuje aj prístup bánk, ktoré budú poskytovať prioritne financie na také projekty, ktoré majú environmentálny /klimatický aspekt.

Z analýzy regiónov vyplýva aj nízka napojenosť obcí do 2000 obyvateľov na verejnú kanalizáciu, s čím súvisí kvalita vodných zdrojov. Aká je aktuálna situácia?

Stále v kraji existujú obce, najmä v Dolných Kysuciach,  ktoré nie sú odkanalizované.  Ale je potrebné povedať aj jeden z dôvodov:  že obce, ktoré majú menej obyvateľov a sú od seba vzdialené, sú znevýhodnené vyššími nákladmi na budovanie kanalizácie aj pri čerpaní európskych dotácií. Je pochopiteľné, že pri čerpaní zdrojov z EÚ sa pozeralo na ekonomickú efektívnosť a výhodnosť projektov. Teraz bude snaha odkanalizovať  v spolupráci s vodohospodárskou spoločnosťou aj ostávajúce oblasti a toto opatrenie tvorí významnú súčasť práve pripravovanej krajskej stratégie Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja Žilinského kraja 2021 – 2027. Bude sa musieť nájsť  vhodný spôsob financovania a vhodné metódy, ktoré budú prijateľné ekonomicky aj rýchlosťou realizácie. 

Aká je kvalita pitnej vody a jej dostupnosť v  našom kraji?

Kvalita vodných zdrojov v kraji nie je všade ideálna, ale určite to nie je hlavný problém. Na druhej strane vodu treba chrániť aj z dôvodov postupujúcej klimatickej zmeny;  je zrejmé, že tlak na dostupnosť a kvalitu vody bude stále väčší. Na kvalite povrchových vôd sa podieľa aj znižovanie prietokov riek, v ktorých narastá koncentrácia znečistenia aj z dôvodov nižšieho objemu vody. To však nie je len problém Žilinského kraja, do budúcnosti sa to týka  väčšiny  EÚ.

Finančné zdroje EÚ môžu pomôcť financovať viaceré riešenia v oblasti životného prostredia ako aj klimatické opatrenia…Môžeme sa na tieto zdroje spoľahnúť aj pri navrhovaní enviroriešení v našom  kraji?

Projekty zamerané na ochranu klímy a znižovanie dopadov jej zmeny, ochranu biodiverzity, retenciu vody, alebo opatrenia na budovách (zelené strechy znižovanie energetickej náročnosti, a pod.) budú cieľom financovania z európsky zdrojov. Ale aj v iných prípadoch bude dôležité, či projekty budú mať environmentálny alebo klimatický (povedzme zelený) aspekt. Také projekty  budú uprednostňované a tým aj lepšie financovateľné. Stále sa bavíme o európskych zdrojoch, ale aj národné zdroje  s nimi budú kompatibilné.

Aký by mal byť Žilinský kraj v roku 2030?

Ak môžem povedať za seba, tak o desať rokov vidím Žilinský kraj ako kraj ľudí žijúcich v kvalitnom životnom prostredí. Kraj, kde využívajú to, čo majú výnimočné –  oblasti cennej prírody. Aby ľudia  vedeli tento potenciál využívať  tak, aby im slúžil ďalej a ekonomické aktivity túto danosť rešpektovali a kraj bol naďalej atraktívny pre svojich obyvateľov aj návštevníkov.  K tomu je potrebné adaptovať sa na dopady zmeny klímy, zlepšiť verejnú dopravu, vytvárať podmienky pre kvalitné bývanie a podnikanie, ktoré však neohrozí prírodné a kultúrne dedičstvo. Tento stav však župa nemôže dosiahnuť sama. Niektoré oblasti sú závislé na tom, ako k nim  pristúpi verejnosť. Aby ľudia pochopili, prečo využiť podporovanú výmenu kotlov v domácnostiach, nespaľovať v nich odpad, triediť odpady, maximálne využívať verejnú a šetrnú dopravu. Ide teda aj o to, ako obyvateľov kraja  motivovať, ako v dobrom slova zmysle šíriť environmentálnu osvetu. Líderstvo je nielen o vízii, ale tiež o dobrom príklade.  

Vypočujte si podcast s Radimom Misiačekom tu:

#ZDRAVYKRAJ