Do Žilinského kraja príde z eurofondov 100 miliónov eur

Príprava rozvojovej stratégie Žilinského kraja priniesla aktuálne analýzy. Hovoria aj o tom, aký sme kraj.  Do našich regiónov smeruje  cca 100 miliónov eur z eurofondov. O tom, ako ich využijeme rozhodne  pripravenosť projektov a ich schopnosť rozvíjať región. Rozprávame sa s Jánom Pavlíkom, riaditeľ odboru regionálneho rozvoja ŽSK.

Čo vás v aktuálnych analýzach, ktoré máte k dispozícii, prekvapilo? 

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja kraja  #PHRSRZSK 2021 + sa odvíja od identifikovania kľúčových výziev a potrieb regiónu, na čom počas uplynulých mesiacov intenzívne pracovalo množstvo expertov a odborníkov.  Jednou z nich je fakt, že  Žilinský kraj má veľmi vysokú inovačnú výkonnosť, ale mladí vyhľadávajú iné regióny ako je Juhomoravaský či Moravskoslezský kraj a odchádzajú do zahraničia. Napriek tomu, že tu máme významnú univerzitu, vysoký počet podnikateľských subjektov a rozbiehajúcich sa start-upov, začíname strácať svoju inovačnú výkonnosť.

Druhý fakt, ktorý nás  prekvapil, je slabá a nevýrazná odozva severných regiónov na klimatické zmeny. Majú pocit, že zmena klímy sa nás veľmi nedotýka. Opak je pravdou. Jednou z  troch najvýraznejších oblastí, kde zmena klímy už ovplyvnila stav podzemnej vody, sú práve naše Kysuce.  

Aký sme teda dnes kraj?

Žilina má svoj inovačný potenciál, ale ľudia odchádzajú. Máme významné národné parky, ale nevyužívame ich dostatočne na socioekonomický rozvoj. Naopak, ešte vytvárajú konflikt v území medzi ochranou prírody a vlastníkmi. Aj keď sú národné parky jedným z dôvodov, prečo sa niektorí ľudia vracajú do regiónov, nevyužívame to dostatočne. Premieta sa to do dopravnej infraštruktúry. Sme súčasťou významných európskych koridorov, ale súčasný stav prípravy a dokončenia kľúčových cestných a železničných tratí je pomerne slabý.

Žilinská župa sa k príprave rozvojového dokumentu postavila inovatívne. Rozprúdila diskusiu, prizvala desiatky odborníkov a ľudí priamo z regiónov, aby prispeli k určeniu priorít kraja pre najbližšie roky. Bola táto diskusia konštruktívna?

Celú prípravu rozvojovej stratégie sme postavili práve na snahe rozprúdiť dialóg. Otvoriť diskusiu v území o kľúčových problémoch a smerovaní rozvoja, považujem za potrebné. Projekt prebieha iba niekoľko mesiacov, ale vnímame, že sa nám to sčasti podarilo. Stále však môže pokračovať ďalej, byť ešte hlbšia, a to aj v inštitucionálne zabezpečených diskusiách. Vytvorili sme napríklad regionálne inovačné centrum INOVIA, ktoré bude nástrojom na debatu v kľúčových otázkach v oblasti inovácií. Sme na začiatku a pokračujeme ďalej. Zásadné je, aby v území vznikla vzájomná dôvera a dialóg medzi socioekonomickými partnermi , aby sa ľahšie hľadali priority, lebo inak sa to pretavuje do politických a lobingových aktivít. 

Stratégia je viac menej na svete, ovplyvní smerovanie investícií a eurofondov v regiónoch. Aktuálne sa v území robí rozsiahly zber projektov z regiónov. Je to teraz predovšetkým o dobrej príprave projektových zámerov?

Rozvojový dokument PHRSR ŽSK 2021+ načrtol kľúčové výzvy a potreby regiónu, ale  zároveň prebieha aj zber projektových zámerov. Snažíme sa pomenovať potreby a výzvy územia a k nim postupne nájsť projektové zámery. V piatich regiónoch kraja sme preto zriadili  regionálnych koordinátorov, ktorí pomáhajú v ich zbere. Nemali by byť izolované, náhodné , ale by byť vzájomne prepojené a mať čo najväčší význam pre rozvoj región. Musia  mať určitý stav prípravy. Nie je potrebné mať priamo projektovú dokumentáciu, ale ľudí, ktorí dokážu projekt  zrealizovať v priebehu niekoľkých rokov. Súbor týchto projektov je zhrnutý v Integrovanej územnej stratégii. Do Žilinského kraja by malo prísť približne 100 mil. eur, teda do každého regiónu zhruba 20 miliónov. Je na mieste, že tí pripravení budú zvýhodnení. 

Ak sa podarí dobre zvládnuť rozdelenie peňazí v regiónoch, bude to argument, že aj v budúcnosti vieme efektívne rozhodovať v území?

Zatiaľ je nedôvera z národnej úrovne a z  prostredia ministerstiev uvoľniť finančné prostriedky, aby si ich spravovali regióny samostatne. Ak preukážeme, že vieme tento finančný balík efektívne manažovať, otvára nám to priestor od roku 2025 vyjednávať, aby do území prichádzalo viac finančných prostriedkov. Máme menej ako sme očakávali, je to 10 – 12 percent z celkového balíka štrukturálnych fondov. Nie je to ale malý finančný balík a s ohľadom na stav pripravenosti projektov, budeme mať čo robiť, ak chceme zmysluplne využiť 100 mil. eur, ktoré prichádzajú do územia. Na úrovni regiónov sme vytvorili  Regionálne rady partnerstva a spolu prijímame zásadné rozhodnutia, vyberáme kľúčové priority a projekty, ktoré vieme zrealizovať. Hľadáme kompromisy a snažíme sa viesť korektný dialóg.

Nová rozvojová stratégia kraja reaguje na najväčšie problémy a výzvy nášho územia. Aké sú tie najväčšie výzvy do roku 2030?

Kľúčová je momentálne kvalita životného prostredia. Chceme dôsledne využiť potenciál národných parkov a vidieckeho prostredia, atraktivitu a dobré životné podmienky, kultúrne zázemie miest. To vedie mnohých ľudí k rozhodnutiu vrátiť sa domov do regiónov, napr. aj z Bratislavy,  ak im určitú stratu príjmov  vynahrádza nové prostredie.

Druhou zásadnou oblasťou je podpora inovácií a rozvoj podnikania, ktoré  do územia prinášajú finančné prostriedky. Vytvárajú ekonomické prostredie pre stabilizáciu sociálnej a zdravotnej starostlivosti, kultúry a komunitného života. Od kvality životného prostredia sa však odvíjajú mnohé ďalšie oblasti.

Vypočujte si celý rozhovor: