Klimatické zmeny v Žilinskom kraji: čo sa deje a prečo je dôležité konať

Horúce dni, prívalové dažde či dlhšie obdobia sucha – to všetko dnes zažívame častejšie než v minulosti. Nejde o náhodu, ale o prejav meniacej sa klímy. Potvrdzujú to dáta.

Dobrou správou však je, že Žilinský kraj sa na tieto zmeny pripravuje – aj vďaka zapojeniu do európskeho projektu CLIMAAX.

Čo ukazujú dáta z nášho kraja

Analýzy potvrdzujú, že extrémy počasia v Žilinskom kraji pribúdajú: Objem zrážok sa síce výrazne nemení, ale mení sa ich rozloženie v čase a podľa prognóz sa bude prejavovať čoraz častejšie extrémne. V okrese Čadca bolo v roku 2012 – 2025 zaznamenaných až 36 extrémnych zrážkových udalostí, v okrese Žilina 33, pročom podobné trendy vidíme aj ďalších okresoch. Známe sú prívalové dažde a následné povodne, ktoré spôsobili vážne škody v Demänovskej či vo Vrátnej doline. Takéto situácie spôsobujú poškodenie majetku, komplikácie v doprave a zvyšujú riziko pre obyvateľov. Podľa výpočtov sa môžu tieto extrémy v budúcnosti objavovať v najbližších rokoch aj 2 až 3,5-krát častejšie. Extrémne zrážky s 10 ročným opakovaním sa budú vyskytovať častejšie, už po 6 rokoch a intenzita zrážok sa pri 10 ročnom opakovaní zvýši o 23% pre celý kraj. (Metodika projektu Climaax).

Nielen samotné zrážky, ale aj vlny horúčav sú nebezpečným sprievodným javom klimatickej zmeny. Aj keď sa počet horúcich dní zvyšuje, prírodné prostredie Žilinského kraja a rozsiahle zastúpenie lesov, umožňuje využiť tento potenciál krajiny. Práve lesy a zeleň prirodzene ochladzujú prostredie, zadržiavajú vodu, zmierňujú dopady vĺn horúčav. V porovnaní s inými regiónmi má preto Žilinský kraj lepší potenciál budovať odolnosť voči prehrievaniu, najmä mimo veľkých miest. To však neznamená, že sa nás problém netýka – práve naopak.
Mestá a zastavané územia (napr. Žilina) sa prehrievajú rýchlejšie a potrebujú cielené riešenia. Adaptačné stratégie budú musieť zahŕňať lepšie hospodárenie s vodou, aktualizované poľnohospodárske postupy a nové metódy ochrany proti erózii. Žilinský samosprávny kraj už zrealizoval mapovanie adaptačného potenciálu vlastných areálov a ich možností na zadržiavanie vody, pričom sa prioritne zameral na stredné školy a zariadenia sociálnych služieb vo vlastnej zriaďovateľskej pôsobnosti.

Situácia sa môže zhoršiť.
Ako potvrdzujú získané dáta, ak by sme neprijali žiadne opatrenia, môžeme očakávať častejšie a intenzívnejšie vlny horúčav, viac prívalových dažďov a lokálnych záplav, dlhšie obdobia sucha. Väčší tlak na vodné zdroje aj infraštruktúru budú spôsobovať stále väčšie škody takmer vo všetkých častiach hospodárstva, nehovoriac o dopade na obyvateľov. Už dnes dochádza k významnému poklesu podzemným vôd na Kysuciach či Orave. Do roku 2075 sa očakáva úbytok vody v nižších oblastiach 200 – 400 mm ročne, čo ohrozí lesy v nižších a stredných polohách.

Žilinský samosprávny kraj sa preto zapojil do širšej európskej komunity regiónov Európy v rámci európskeho projektu Climaax. Cieľom je systematicky vyhodnocovať klimatické riziká, pripravovať účinné adaptačné opatrenia a zaviesť jednotnú metodiku a využiť odbornú a finančnú podporu pri plánovaní rozvoja samospráv v meniacich sa klimatických podmienkach. Metodika poskytuje nástroje, prístup k dátam a modelom a zároveň medzinárodnú podporu pri návrhu konkrétnych riešení.

Okrem projektu Climaax je Žilinský kraj aktívnou súčasťou ďalších európskych zoskupení zameraných na budovanie klimatickej odolnosti regiónov ako sú: Pathways2Resilience, DROPZILENCE GRACE, RETIME a JUSTSAFE. Cieľom je zvýšenie klimatickej odolnosti s dôrazom na odolnosť vidieckej krajiny a zraniteľných skupín obyvateľstva.