
Cezhraničná spolupráca pre odolnejší región: Žilinský kraj privítal partnerov z Česka a Poľska
18. 6. 2026
Klimatické zmeny v Žilinskom kraji: čo sa deje a prečo je dôležité konať
29. 6. 2026Odborníci v Čutkovskej doline hľadali riešenia pre Žilinský kraj v rámci projektu GRACE.
24. júna 2026 sa v Čutkovskej doline uskutočnilo 2. stretnute Vidieckej skupiny klimatickej odolnosti v Žilinskom kraji v rámci Projektu GRACE. Pracovná skupina pozostávala z 20-tky odborníkov z oblasti lesného a vodného hospodárstva, poľnohospodárstva, národných parkov, či vzdelávacích a inovačných organizácií, aby spoločne hľadali procesy a riešenia implementovateľné priamo do praxe.
Klimatickú zmenu a jej dôsledky pociťujeme aj teraz počas letných dní na vlastnej koži. Jej realita čoraz častejšie dáva o sebe vedieť. Bleskové povodne a extrémne prívalové dažde za sebou zanechávajú obrovské materiálne škody na majetku obcí a občanov. Zmenou klímy sa dôsledne zaoberá aj Žilinský samosprávny kraj a začína sa na jej dôsledky systematicky a prakticky pripravovať.
Ako hlavný organizátor zastrešil dôležité strategické stretnutia zamerané na pripravenosť regiónu na klimatické výzvy v rámci medzinárodného projektu GRACE.
Stretnutie v Čutkovskej doline tvorili facilitované aktivity s cieľom zmapovať aktuálny stav systému nevyhnutného pre odolnosť kraja ako je infraštruktúra, či schopnosť zotaviť sa z následkov klimatických zmien. Vznikla živá mapa označujúca rizikové oblasti, potenciál i zdroje, z ktorých môže región pri príprave na klimatickú zmenu vychádzať.
Pestrá paleta stakeholderov z územia spoločne navrhovala tiež víziu zelenšieho a klimaticky odolného Žilinského kraja v roku 2050, vrátane konkrétnych cieľov a aktivít, ktoré by mohli viesť k želanému cieľu. Zamerali sa tiež na kľúčovú spolupráci súkromného, verejného a neziskového sektora.
Od hydrológie po zraniteľné biotopy
Hľadanie účinných riešení si vyžaduje komplexný pohľad, pretože klimatická kríza zďaleka nie je len otázkou lesníctva. Účastníci sa zamerali na vplyv klimatických zmien na celkovú hydrológiu, režim podzemných aj povrchových vôd a egionálny dopad počasia.
Jednou z kľúčových tém bola aj ochrana lesov a stabilita vzácnych biotopov. Práve zdravé lesné ekosystémy totiž fungujú ako prirodzená špongia, ktorá dokáže zachytiť a utlmiť aj spomínané prívalové zrážky, čím chránia nižšie položené ľudské sídla. Ak sú však lesy v dôsledku sucha a zmeny klímy oslabené, strácajú túto svoju neoceniteľnú schopnosť, čo spätne ohrozuje celé okolie.
Veľké devízy vs. kritické ohrozenie
Počas intenzívnych diskusií odborníci pomenovali silné aj slabé stránky Žilinského kraja a pomenovali dva kontrasty: obrovské prírodné hodnoty s ich extrémnou zraniteľnosťou:
- Strategické bohatstvo kraja: Žilinský kraj má obrovskú devízu v tom, že patrí medzi strategicky najvýznamnejšie oblasti vodných zdrojov na Slovensku a zároveň sa vyznačuje najväčšou lesnatosťou.
- Hrozba nepôvodných smrečín: Významnú časť lesov tvoria nepôvodné smrečiny. Tie v súčasnosti masívne trpia v dôsledku dlhodobého nedostatku zrážok, čo dramaticky znižuje ich prirodzenú obranyschopnosť a odolnosť voči podkôrnemu hmyzu.
- Prehrievanie a nadmerný odtok: Dôsledkom lykožrútovej kalamity je nekontrolovaný vznik veľkoplošných holín. Obnažená pôda bez lesného krytu následne čelí extrémnemu prehrievaniu, stráca schopnosť akumulovať vodu a spôsobuje nadmerný, rýchly povrchový odtok vody z prostredia, čo priamo prispieva k vzniku lokálnych povodní a sucha.
- Zraniteľnosť Kysúc a Oravy: Na túto reťazovú reakciu už dnes najviac doplácajú kriticky ohrozené oblasti Kysúc a Oravy, kde zaznamenávame masívny úbytok podzemnej vody a vysychanie celých lesných komplexov.
- Liptov pod tlakom developmentu: Riziku čelí tiež oblasť Liptova. Tá je z hľadiska klimatickej stability a ochrany zdrojov vody ohrozená prílišným, a často nekoncepčným budovaním obrovských rekreačných lokalít, ktoré drasticky zasahujú do pôvodného hydrologického režimu krajiny a obmedzujú jej prirodzenú schopnosť absorbovať vodu.
Od analýz k reálnym činom
Cieľom medziodborového stretnutia v rámci projektu GRACE bolo prepojenie strategického plánovania Žilinskej župy s reálnymi, praktickými skúsenosťami odborníkov. Vytvára sa tak pevný základ pre kraj zelený, odolný a s dostatkom chránených vodných zdrojov aj pre budúce generácie.
O projekte GRACE
Do Projektu GRACE Žilinský kraj vstúpil v roku 2025. Cieľom európskej iniciatívy je zlepšenie klimatickej odolnosti vidieckych oblastí. Žilinský samosprávny kraj je jedným z piatich demonštračných regiónov, pričom sa zameriava na tvorbu inkluzívnych stratégií pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, na čo získal grant. Zámerom je vypracovať stratégiu odolnosti voči zmene klímy a otestovať prírode blízke adaptačné opatrenia.










